Matej Dolník: Kým môžem jazdiť, tak ma to baví. Nech je to hocičo.

Matej Dolník je slovenský snowboarder, skejter, insta star a amatérsky dj v jednom balení previazanom značkou dávkou humoru. V nasledujúcom rozhovore sa dozvieš ako mu to ide s hľadaním frajerky, čo považuje za svoj najväčší snowboardový úspech, alebo ako získať 1300 followerov za jeden rok.

Okej a ešte nejaké info o sebe, ktoré tam asi nemáš uvedené. Odkiaľ si? Kde bývaš? Kde pracuješ?

Aktuálne sa nachádzam v Žiline, pohybujem sa v rámci legislatívnych nariadení v rámci Žilinského okresu, som doma u maminky.

Ak toto čítajú páni policajti, tak všetko v poriadku.

Áno toto všetko v poriadku, všetko dodržujem. Nestretávam sa s ľuďmi, chodím snowboardovať a cez Tinder sa nemám šancu nakaziť, keďže sa mi tam nedarí haha. Bývam u maminky, tá mi varí, upratuje, stará sa o mňa, hýčka si ma. Koncom januára sa budem presúvať naspäť do Prahy, kde bývam na byte s Peťkom Mercellom. Tam aj pracujem, v Red Bulle. Mám na starosti celý československý Wingsteam a Student brand managerov v Čechách aj na Slovensku, ktorí sa starajú o najväčšie české a slovenské vysoké školy.

Práca ťa baví?

Práca ma baví. Keby ma nebavila, tak ju nerobím, haha. Ale nie, tá práca je fakt super, je tam kopec mladých ľudí, kreatívna robota a mám odtiaľ hrozne veľa skúseností a zážitkov, takže na to nemôžem povedať zlého slova.

Čo ty a snowboarding? Ako dlho to už spolu ťaháte?

Teraz sme cez Vianoce dávali pretáčať VHS kazety, lebo ich máme doma v skrinke a mama nadávala, že je tam bordel a že na nich len sadá prach tak som to nechal stočiť na USBčká.Pozerali sme to a boli tam perfektné zábery z roku 2003 ako sme si osadili takú drevenú lavičku a na nej sme sa učili prvé 50-50 a prvé boardslidy. Samozrejme, že tie boardslidy moc nevychádzali lebo tá lavička bola drevená a vždy nás to zarezalo. V ten istý rok sme si postavili s bratrancom aj skok a učili sme sa prvé backflipy.

Čo považuješ za svoj najväčší doterajší snowboardový úspech?

Všetci sa mi za to smejú, že to bola Paraolympiáda haha. Ale nebola to Paraolympiáda, bola to Univerziáda. To považujem asi za taký svoj najväčší snowboardový úspech. Ja som bol vždy taký ten snowboardista - športovec. Všetci nadávali na preteky, ale ja som hrozne súťaživý typ a vždy ma strašne bavilo chodiť po súťažiach. S Borisom sme mali obehané všetky preteky na Slovensku a aj keď som končil desiaty, dvanásty, pätnásty, tak ma to proste strašne bavilo. Ísť na Univerziádu do Granady, stráviť tam 12 dní so všetkými tými reprezentáciami, mať reprezentačné oblečenie, zajazdiť si tam a nakoniec skončiť siedmy, to beriem ako vrchol svojej pseudošportovej kariéry.

Keď si trénoval na Univerziádu, snowboarding bol pravdepodobne pre teba o tréningoch, hrotení trikov a podobne. Čím je snowboarding pre teba teraz?

Ja som v podstate nikdy netrénoval, bolo to o zábave a o tom životnom štýle. Keď to poviem tak pateticky. Ja som sa snowboardingom vždy bavil, chodieval som na preteky a tam som sa učil nové triky. Na kvalifikácii som napríklad dal veci, ktoré som vedel a potom som sa začal učiť nové. Najskôr som sa hádzal ako vreco a potom to už nejak šlo. Svojho času nebol takmer žiadny víkend kedy by neboli preteky. Spolu s Dušanom Bizíkom a Borisom Karolčíkom sme ich všetky obiehali, zabávali sme sa tam a skúšali nové veci. A to isté je pre mňa snowboarding aj teraz. Keby teraz boli nejaké ďalšie preteky, tak robíme s chalanmi to isté. Ale keďže nie sú, tak chodíme jazdiť len tak, bavíme sa. Teraz som si napríklad kúpil splitboard. Nejdú lanovky takže som si ho zohnal v ideálny čas. Chodím šľapať a kým môžem jazdiť, tak ma to baví. Nech je to hocičo.

Pamätáš si, kedy si sa prvýkrát stretol so značkou Horsefeathers?

Asi to bolo v dobe keď som ešte odoberal časopis Board, tam som prvýkrát postrehol značku Horsefeathers. Potom neskôr keď ste začali podporovať Dušana Bizíka. Srandou je, že až teraz posledný rok, keď už až tak veľa nesnowboardujem a skôr robím srandovné videá na Instagrame sa mi podarilo dostať budget a konečne som sa pripojil k chalanom, ktorí už HF support mali. Dovtedy si zo mňa robili srandičky, keď sme prišli na nejakú akciu a Dušan mal nové veci, Boris mal nové veci a ja som mal dovtedy v podstate len zľavy. Ale mal som k tomu vždy pozitívny vzťah a vždy ma tie veci bavili, bavilo ma to nosiť a rád som v tom jazdil. Celkovo mám s ľuďmi z Horsefeathers hrozne dobrý vzťah, dobre sme si sadli a môžme spolu riešiť hocijaké témy, takže ma ten support naozaj baví. Vôbec to nie je také hrotenie, ako to bolo s inými sponzormi. Tu proste robím to, čo ma baví a funguje to.

Máš nejaký obľúbený kúsok z novej kolekcie?

Asi to bude bunda Norman atrip. Spočiatku sa mi veľmi nepáčila, prišla mi trochu moc krikľavá, ale nezaváhal som, neurobil som tú chybu. Nechal som si poradiť od mojej módnej guru, Kiky Hledíkovej a vzal som si ju. Najskôr som sa obával, že tá farba bude taká cestárska krikľavo zelená, ale teraz sa mi veľmi páči. Je výrazná ale pri tom jednoduchá. Tú rád nosím.

Keď sa ohliadneš naspäť do roku 2020, ako by si ho objektívne zhodnotil? Aký bol pre teba rok 2020?

Keď to zhodnotím kvalitatívne, tak to bolo celkom fajn, na to aké boli obmedzenia tak sa mi podarilo aj dosť jazdiť, veľa som skejtoval, keďže sa dalo jazdiť už od mája a dosť času som trávil aj doma. V marci a apríli sme ešte chodili do Derešov (Jasná) šľapať žľaby, takže tá korona nás až tak nepoznačila. Cez leto bola, ja to tak volám, prestávka od covidu, mohli sme si užiť viaceré eventy, chodiť po horách a tak. A teraz cez zimu ma možno aj viac teší, že sú lanovky vypnuté, lebo na svahoch nie je toľko ľudí a dá sa chodiť do hôr. Má začať snežiť takže to bude super. A keď to zhodnotím kvantitatívne, tak +1300 followerov na Instagrame.

A to nie je málo, haha.

A to nie je málo. Bolo za tým kopec roboty spolu s mojou mamou, ktorú som točil na svoj Instagram, takže týmto by som jej chcel poďakovať. Minimálne 300 z nich pritiahla ona, ak nie viac. Takže povedal by som, že to bol môj úspech roku 2020. 1300 followerov plus a tým pádom som predbehol Borisa Karolčíka o 700 followerov, ktorý ma už teraz vôbec nemá šancu dobehnúť haha.

Máte s Borisom takýto interný battle o followerov?

Áno, áno. Tento battle sme začali pred 3-4 rokmi keď sme mali obaja tak 900 followerov a začali sme sa predbiehať. Boris potom šiel do Red Bull súťaže Can you make it a tam začal hrabať followerov lebo si všetky tímy navzájom zdieľali profily. Tam nabral nejakých 500 followerov, potom začal v Hangairi skákať s Expl0itedom, tak mu samozrejme dali follow všetky decká a ešte si dal skrytý profil, aby mu ten follow museli dať, takže tam trochu podvádzal. A presne si pamätám, že keď sme boli v marci šľapať Dereše, mal 2080 followerov, ja som ho vtedy dobehol na 2080, mali sme narovnako. On má teraz 2080 a ja mám 2700 takže vyhrávam! Proste som ho úplne odrovnal. Nemá šancu.

Rok 2020 priniesol do sveta internetu aj tvoje karanténne videá. Ako to celé vzniklo?

Začalo to tak, že sme s mamou natočili prvý deň karantény ako sme boli doma, že som vypil takmer všetko pivo a že som zjedol skoro všetko jedlo a podobne. Malo to hrozne dobré ohlasy, všetci sa na tom smiali a chceli ďalšie a ďalšie také videá. A tak sme ich začali s mamou točiť. Niekedy to bolo celkom vyčerpávajúce, lebo ja som mal popritom ešte od 8 - 18 svoju robotu na home office. Mama je vedúca Odboru kultúry, školstva, športu, miestneho rozvoja a cestovného ruchu v meste Žilina, takže tá bola celý čas v krízovom štábe a chodilia od 7- 19 do roboty, prišla domov, hodinku si pospala a išli sme nato. Ale veľa krát sa stalo, že už od dverí kričala "Vieš čo ma napadlo! Toto by sme mohli natočiť, toto by sme mohli urobiť, toto by bola sranda." Do deviatej večer sme to väčšinou natočili, ja som to hodinku a pol - dve potom strihal a taký unavený som to ešte postol, ľahol si späť, ráno som sa zobudil a znova ten istý proces. Mama sa ma potom vždy pýtatala, čo nám kto píše, chcela aby som jej prečítal všetky reakcie a šli sme na ďalší diel. Nedalo sa to robiť úplne každý deň, ale aj nám to potom dávalo takú enregiu, že sme sa na tom smiali ako sa tí ľudia bavia.

Presne to ma zaujímalo, ako na to reagovala tvoja mamina, a.k.a Queen Dolníková? Chcelo sa jej do toho?

Práveže veľa krát ona prišla s tými nápadmi. Ona bola vždy taký zábavný týpek a myslím, že som po nej tú zábavnú povahu zdedil. Hrozne ju baví robiť takéto srandičky.

Tak to je super, týmto by som ju chcela pozdraviť a v mene celého internetu jej poďakovať, za to, že do toho išla a za to, že nás celú prvú karanténu bavila.

Odkážem jej to, a kto to nevidel, môže si to pozrieť u mňa na Instagrame, mám v highlightoch uloženú celú tú karanténnu sériu.

Momentálne je Slovensko opäť v lockdowne, plánujete ďalšie časti?

Áno, už to mám naplánované asi týždeň, ale ešte som sa k tomu nedostal. Musím sa k tomu dokopať a natočíme nejaké nové mini série.

Na záver ma ešte zaujíma ako sa má DJ Gepard? Plánuješ v tom pokračovať aj po korone? (pre tých čo nevedia, Maťo je aj "DJ", ktorý vystupuje pod umeleckým menom DJ Gepard)

Toto vzniklo tak, že som na párty išiel okolo DJ pultu, kde hral Škrupo a spýtal som sa ho či môžem byť aj ja DJ. On povedal, že jasné. Skoro ako Dominika Cibulková, keď išla len okolo, mne sa stalo niečo podobné haha. Baví ma počúvať dobrú hudbu, nerád počúvam zlú hudbu, ale zároveň aj zlá hudba vie byť dobrá hudba. Drivovali ma dve veci: na každej afterparty bol DJ ktorý hral len nejaký určitý typ hudby, napríklad drum n bass alebo rock a tí ľudia sa na tom v podstate moc nebavili. A tak som si povedal, že tam treba púšťať úplné debiliny, na ktorých sa ľudia budú mega baviť. A druhá vec, ktorá mi otvorila oči bol Celé zle stage na Grape festivale, kde sme skákali na Ozone, Eins zwei Polizei, Offspring, Spice Girls a podobne a fakt sme sa tam extrémne zabavili a zistil som, že presne toto musím púšťať na tých afterkách, na tom sa najviac zabavíme. Ja niesom DJ ja som iba púšťač, kúpil som si konzolu za 100 eur, Škrupo mi vysvetlil ako mám na nej prepínať pesničky, ktoré mám v notebooku a ja len vyberám hudbu o ktorej si myslím, že bude ľudí baviť. Hral som na afterkách po snowboardových akciách, tam sa väčšinou zídu ľudia, ktorí ma poznajú a bavia sa už len na tom, že tam stojím nad tým DJ pultom a púšťam blbosti na ktorých sa bavíme. Toľko k mojej kariére, ktorá bola bohužiaľ odložená z dôvodu covidu ale dúfam, že sa za tie gramce dostanem opäť čím skôr.

Maťo ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov vo všetkých sférach tvojich rôznorodých kariér, či už snowboardovej, instagramovej alebo djskej.

Sleduj Maťa na Instagrame: https://www.instagram.com/matejdolnik/

MAŤOV VÝBER

Rozhovor si môžeš vypočuť aj vo forme podcastu