Gumby je absolútnou legendou vo svete snowboardingu.. a piva. Skákal z desivých horských útesov a objavoval sa na titulkách snowboardových časopisov v dobe, kedy mnohí z nás za sebou ešte ťahali káčera. Stojí za založením známeho snowboard & ski eventu Xbox Big Day Out a momentálne má svoju vlastnú značku piva Man and Wolf Beer. Viac sa o tomto ikonickom snowboarderovi dozvieš v nasledujúcom rozhovore!
Ahoj, ako sa darí? Čomu sa venuješ tieto dni?
Ahoj, mám sa skvelo. Chodievam šľapať do môjho prázdneho ski strediska tu vo Val d'Isere vo Francúzsku. Neťahajú lanovky, nie sú tu žiadni zbohatlícki idioti, žiadni inštruktori, žiadni začiatočníci, len starí kamaráti a hlboký prašan celý pre nás. LIFE IS GOOD.
Pre tých, ktorí ťa nepoznajú, prezraď nám, kto je Gumby?
Gumby je na cestách. Narodil som sa v Austrálii Fijiskej mame, v roku 1994 som sa presťahoval do Londýna, aby som sa opätovne stretol so svojim otcom. Vyrastal som windsurfovaním a surfovaním na Sunshine coast v Queenslande a snowboarding som objavil skrz windsurfové video v roku 1990. Ešte v ten rok, ako som skončil strednú školu som absolvoval svoju prvú celú zimnú sezónu v Thredbo ski rezorte v Blue mountains, a už nikdy som sa neohliadol späť. Odvtedy mávam zimné sezóny stále. Možno si poviete, že mám až nezdravú závislosť na doskových športoch.
Celý svoj dospelý život som strávil v priemysle snežných športov, mal som to šťastie, že som sa v roku 1996 stal profesionálnym snowboarderom a tieto skúsenosti ma priviedli k mnohým ďalším. Vlastnil a prevádzkoval som Xbox Big Day Out od roku 1997 do 2007. 5 rokov som viedol snow park vo Val d'Isere, pracoval som na mnohých mestských snow eventoch, kde som shapeoval skoky. Potom som si v roku 2008 so svojím dobrým priateľom otvoril snowboardový lounge bar a obchod, a to ma priviedlo k môjmu momentálnemu biznisu, ktorým je Man and Wolf Beer. Ideou, ktorá je za MAW je skombinovať všetky moje vášne - snowboard, skate, surf a samozrejme pivo! Ale v konečnom dôsledku to je všetko o tom, aby som mohol snowboardovať.
Ako dlho teda snowboarduješ? Od roku 1990?
Áno, od roku 1990. Kým som bol pro tak som sa presúval zo severnej hemisféry do južnej hemisféry, podľa toho, kde bola práve zimná sezóna. Keď som sa stal pro, mojou prácou bolo stále sa zlepšovať a jedinou cestou ako to dosiahnuť bolo jazdiť, jazdiť, jazdiť. Prestal som to rátať už nejaký ten čas dozadu, asi tak po 30 sezónach.
Čo pre teba snowboarding znamená 3 slovami?
Príroda, nadšenie, duša.
A 3 vetami?
Spojenie s prírodou je pre mňa veľmi čarovnou súčasťou, naučiť sa počúvať hlas prírody je kľúčom k tomu, aby ste zostali nažive vo vysokých horách, a aj kvôli naplneniu svojej duše.
Nadšenie, ak ho do niečoho vložíš, vráti sa ti naspäť.
Energia hôr naplní tvoju dušu, ak to dovolíš, upokojí tvoju myseľ a vypne hluk života. Ľudia o tom síce veľa hovoria, ale naozaj to robiť, je skutočnou zručnosťou.
Mohol by si nám povedať legendárny príbeh o tom, čo sa stalo v 95' na Britských majstrovstvách vo Val d'Isere?
Haha, väčšina mojich počinov ešte prerástla internet. Gratulujem, našla si jeden.
Bol to môj prechod k britskému snowboardovému svetu. Britské majstrovstvá v snowboardingu prišli do môjho domovského strediska, takže sme sa tam spolu s partiou ďalších miestnych jazdcov rozhodli dať párty. Bola to pokorujúca životná skúsenosť, mysleli sme si, že sme lepší ako oni, ale ukázalo sa, že sme sa mýlili, pretože ma britská snowboardová scéna privítala, a na tejto udalosti som si vytvoril priateľstvá na celý život. Začalo to tým, že sme sa pokúšali podvádzať v boarder crosse, a potom sme sa prepašovali na half pipe, pretože bola fakt brutálna. Potom sa na posledný deň finále objavil veľký dav miestnych. Bol som jedným z mála jazdcov, ktorých tam niekto poznal, takže zakaždým keď som sa mal pustiť na big air, dav začal dookola skanodvať moje meno. Skočil som a ľudia šaleli. Nekvalifikoval som sa na finálne, ale môj dobrý priateľ, Ed Leigh práve dostal svoj prvý job ako komentátor. Takže keď čítal mená ľudí, ktorí postúpili do finále, a moje meno tam nebolo, proste zakričal aj moje meno a dav jasal. Dal som si pár panákov tequily a vyšľapal som si to dobrých 30 metrov nad štartovaciu bránu nájazdu. Počas toho ako som míňal ostatných jazdcov, ktorí stáli na normálnom štarte, som si to už tankoval vo full speede. Vyletel som na malý kicker vo veľkej rýchlosti, chcel som tam dať len front 180, ďalšia vec ktorú si pamätám bolo už len to, že som dole hlavou tak dlho a tak vysoko, že som videl tváre mojich kamarátov, ako na mňa pozerajú. Stihol som tiež zaregistrovať, že som preletel dopad, ale našťastie som reflexívne hodil hlavu do backflipu a podarilo sa mi dopadnúť na nohy. Myslel som si, že som k.o., ale dvihol som ruku na znak toho, že som okej a dav šalel. Vylučoval som potom krv ešte celé týždne, praskol som snowboard, Black Fly z tej sekvencie urobili reklamu, aj keď som od nich nebol sponzorovaný. Som si celkom istý, že som si zlomil chrbát a rebrá, ale nebol som u lekára, taký som bol hlúpy. Nebolo to tou úplne najšialenejšou a najhlúpejšou vecou, akú som kedy urobil, ale je to v top 5. Svoju kariéru som po tomto rozbehol na jazdení veľkých vecí a pádoch. Rád do vecí idem vo full speede, tak sme to proste robili.
Počula som, že si sa v svojej dobe celkom ľahko dostával do bitiek, je to tak?
Som milovník, nie bojovník, ale áno, je to PRAVDA, ako veľa mladých chalanov plných ega a príliš veľa testosterónu, mal som svoj spravodlivý podiel na bitkách. Väčšinou s hlúpymi bohatými arogantnými lyžiarmi v 90. rokoch. Raz som si na chrbát svojej snowboardovej bundy nasprejoval nápis Lyžiari sú na hovno a lokálny bohatý lyžiarsky guide ku mne prilyžoval a snažil sa ma zhodiť na zem. Potom ma udrel do tváre, a to preňho neskončilo dobre. Možno to bolo kvôli tej bunde s tým sloganom, ale sakra, zdá sa, že sa naozaj veľa bijem s lyžiarmi. Ale pobil by som sa s hocikým, kto sa na horách správa ako idiot. Pred pár rokmi nejaký punkový snowboarder narazil do mojej dcéry, keď sa učila snowboardovať na zelenej zjazdovke. Chytil som si ho a povedal som mu, že je v pohode baviť sa, ale nech má trochu rešpektu. Povedal mi, aby som sa pos*al, tak som mu zlomil nos.
Pikantná história haha. Chcela by som sa teraz vrátiť ešte k Xbox Big Day Out. Zorganizoval si session s názvom Big Day Out, ktorá najskôr začala len ako kamarátska súťaž a barbecue medzi snowboardermi a lyžiarmi a o pár rokov na to sa z toho vykľul jeden z najväčších snowboard a ski eventov s tisíckami divákov. A to je veľká vec! Ako si to vnímal?
Zanechalo to vo mne neuveriteľné spomienky, zručnosti, kontakty, za čo som vďačný. Ukázalo sa, že to bola veľmi tvrdá práca, zábavná session sa zmenila na monštrum. Začalo to ako boarder cross event, ktorý mal ešte okoreniť vojnu medzi snowboardermi a lyžiarmi, ktorá sa zmenila na akciu s rozpočtom viac ako milión eur ročne od spoločnosti Microsoft prostredníctvom hernej konzoly Xbox. V jednom z najväčších lyžiarskych stredísk na svete sme každý rok vytvorili masaker. Na posledných pár eventoch sme mali na nočnom finále viac ako 20 000 ľudí so šialenými živými setmi hardcore hudby. Roni Size bol najlepší live počin, to bolo šialené, párty, ktorá sa vymkla spod kontroly. Nasledujúci rok sme tam mali Scissors Sisters, Fabio & Grooverider, Martin Solveig a mnohých ďalších. Mnoho skvelých riderov prišlo na túto akciu, väčšinou kvôli pivu a párty zdarma, ale aj kvôli tomu, že sme ich postavili na prvé miesto a vždy pripravili skvelé slopestyle ihrisko. Chceli sme postaviť najväčší hip jump a prekonať svetový rekord. Kvôli tomu bola stavba veľmi náročná a nákladná, ale keď sa objavili jazdci, stálo to za to. Každý rok na to vidieť reakcie na snehu i mimo neho. Humpus Mosesson vtedy prekonal rekord v najväčšom front side air všetkých čias. Nakoniec sme boli súčasťou turné TTR World tour ako štvorhviezdičkový event. Bolo to skvelé vrátiť niečo športu, ktorý mi dal toľko do života.
Okej, poďme teraz prejsť ku tvojej spolupráci s Horsefeathers. Ako si sa vlastne spoznal s chalanmi z HF a ako vznikla táto spolupráca?
V roku 2015 som sa zamiloval do dievčaťa z Česka a spolu sme založili pivnú značku Man and Wolf Beer. Jej prastarý otec bol známy pivovarník v Pilsner Urquell. Pomohla mi nadviazať partnerstvo s oceňovaným českým pivovarom, pretože naša značka je o spojení mojich vášní a zdieľaní našej lásky k snow skate surfovaniu a pivu. S Horsefeathers sme to dali dokopy na vašom skvelom evente Sneak the Tweak.
Tam som stretol Hanuša, zakladateľa a celý HF tím a hneď sme to nakopli pretože som vedel, že by som chcel byť súčasťou tímu. Vedel som ako v tom chodiť, prežil som 2 možno 3 generácie snowboardového priemyslu, mal som množstvo sponzorov, príliš mnoho aby som ich menoval. S niektorými som hrdý na spoluprácu a s mnohými skôr nie. Mal som to šťastie stretnúť a zoznámiť sa s mnohými zakladateľmi značiek, niektorí boli skvelí a niektorí to robili iba pre show a peniaze. Horsefeathers má čistú lásku a vášeň pre snowboarding.
Tú čistú lásku a vášeň pre snowboarding s Horsefeathers zdieľam, a preto som sa stal súčasťou tímu ako rider staršej generácie. Surfový priemysel sa napríklad celý život stará o svojich ikonických jazdcov. Je to niečo, v čom bol snowboarding slabší, ale našťastie sa to nedávno zmenilo a každým rokom sa to zlepšuje. Surfovanie veľkých vĺn a jazdenie veľkých hôr si vyžaduje takmer celý život skúseností, aby ste to robili bezpečne a dobre. Napríklad taký Peter Mel vo svojich 54. rokoch zajazdil jednu z najlepších vĺn, akú kto kedy na Maverics surfoval, Nathan Fletcher v 48. rokoch odišiel najväčšie polety na surfe. A ja mám na doske ešte stále čo ukázať a preto som taký hrdý, že Horsefeathers podporuje starších chlapcov ako je Steve Gruber a ja.
Áno, predpokladám, že skutočná láska k snowboardingu a tiež k pivu je pevným základom tejto spolupráce. :) Existuje nejaký kúsok z HF kolekcie, ktorý ťa momentálne najviac baví?
Áno, milujem svoju novú bundu Ymir dull gold, ktorá je teplá, drží ma v suchu, je kvalitná a vyzerá skvelo. So zavretými lanovkami vo Francúzsku som túto zimu doteraz na splitboarde našľapal viac ako 25 000 m, takže oceňujem priedušné ľahké a teplé technické vrchné oblečenie.
A čo robíš, keď nejazdíš na snowboarde?
Work hard, play hard, party hard, to je moja mantra. Ale mám dve deti a preto sa im snažím byť dobrým otcom, oni sú to najcennejšie čo v živote mám. Veľa cestujem medzi Českom, Francúzskom, UK, Austráliou a Fiji. Všetko čo robím, sa týka hôr a oceánu, surfing je pre mňa momentálne trochu dôležitejší ako snowboarding, ako starnem, ťahá ma to viac k oceánu.
Taktiež milujem svoju prácu. Rozbehnúť Man and Wolf Beer bolo najlepším rozhodnutím môjho života. Každému naozaj odporúčam, aby si poriadne premyslel, čo má rád, a urobil si z toho biznis, pretože potom to vyzerá menej ako „práca“.
Nejaké slová na záver?
Život je ťažký, zaobstaraj si prilbu.
Nakoniec ešte 5 rýchlych otázok
1. Najšialenejší spot kde si snowboardoval? Hanies Aljaška
2. Koľkokrát si bol na titulke časopisu? Dokopy 6 krát
3. Vysnívané miesto na jazdenie? Rusko
4. Veci, z ktorých si momentálne najviac nadšený? Pivo, surf, vyrábanie si vlastných snowboardov, moje deti, ktoré sa učia surfovať a snowboardovať
5. Najlepšia rada, ktorú si dostal ohľadom snowboardingu? Choď do toho za každých podmienok, neexistuje zlé počasie, iba zlé oblečenie. Rýchlosť je tvoja kamoška.
Hoď Gumbymu follow na Instagrame: https://www.instagram.com/dontfollowgumby/
Gumby na titulkách snowboardových časopisov
GUMBYHO VÝBER
