Nákupný košík

zavrieť

V košíku nemáte žiadny tovar.

Doprava zdarma od 40,00 €

30 dní na vrátenie

Zdeněk Rybár: Užívajte si každý deň a nemajte z ničoho strach.

7/4/2021 | Horsefeathers / Renata

Zdeněk Rybár je vášnivý skejter a snowboarder, ktorý prepadol čaru splitboardingu. Okrem toho má na starosti prevádzkovanie betónového skateparku a krytej minirampy vo Vrbne pod Pradědom. Na realizácii oboch týchto projektov sa aktívne podielal. V rozhovore sa okrem iného dozvieš, ako vyzerala skejtová scéna v čase keď Zdeněk so skateboardingom začínal alebo prečo má s partiou na sociálnych sieťach účet s názvom @otroci_prasanu. A nezabudni si pripomenúť aj naše #HFtrippraded a #HFtripvrbno videá!

 

 

Ahoj Zdeněk, pre tých, čo ťa nepoznajú, mohol by si sa prosím predstaviť?

Nazdárek!!! Od narodenia žijem vo Vrbně pod Pradědom a starám sa u nás o prevádzkovanie skateparku a krytej minirampy. V Jeseníkoch šlapem kopce na splitboarde a tento rok oslávim štyridsiatku.

 

Jazdíš na skateboarde aj na snowboarde. Väčšina ľudí čo jazdí, tieto dva športy skôr či neskôr skombinuje. Ako to bolo u teba? Si skejter čo začal snowboardovať, alebo snowboarder čo začal skejtovať?

Najskôr som začal jazdiť na skejte. Úplne ma to pohltilo a keď prišla zima, snowboard bol ideálnou formou zábavy. Na kopci to v roku cca 1991 vyzeralo husto. Prvá jazda na snowboarde bola nezabudnuteľná. Obrovský snowboard, ktorý si chalani vyrobili, som sám skoro ani neuniesol a pri jazde dole som mal nohy hrozne ďaleko od seba, takže som neurobil ani jeden oblúk. Bola to ale veľká sranda.

Zdeněk Rybár, foto: Jara Sijka

Kedy si sa prvýkrát postavil na skate?

Boli sme so starším bratom vedení k športu už úplne od malička. Okrem lyží som hral futbal, ktorý môj otec vo Vrbne trénoval. Keď som mal deväť rokov (1990), tak som šiel v kopačkách z futbalového tréningu do kabíny a zapozeral som sa na chalanov, ktorí jazdili na skejtoch v miestnom skateparku, ktorý bol pri futbalovom ihrisku. Najviac ma bavilo pozerať sa na chalanov, ktorí jazdili na veľkej rampe a hovoril som si, že je to celkom zábavná hojdačka. Chalani na mňa zavolali nech sa len nepozerám, ale idem to aj vyskúšať. Dal som si dole kopačky a hneď v prvý deň som sa rozhojdal do polovice rampy. Prišiel som domov s kopačkami v ruke a povedal som, že už ich nikdy potrebovať nebudem. To som dodržal a do dnešného dňa som nemal tú vec s kolíkmi na nohách. S nadsádzkou sa dá povedať, že som celé detstvo trávil v skateparku.

Ako vyzerali začiatky skateboardingu vo Vrbne? Bolo kde jazdiť?

Keď som začínal jazdiť, tak bola scéne vo Vrbne dosť našlapaná. Jazdilo tu stabilne cez dvadsať ľudí a ja som bol úplne najmladší, takže som mohol stále niečo okukávať. Mali sme u nás skejtový oddiel, ktorý viedol Jozef Rektořik. Oddiel patril pod TJ Sokol a my sme vďaka tomu dostávali nejaké peniaze na prevádzkovanie skateparku, mohli sme jazdiť na súťaže po republike. Všetko to bolo úplne inak ako teraz. Okolo roku 1991 malo len pár ľudí zo skateparku naozajstnú dosku z Ameriky. Vďaka vedeniu skejtového oddielu, nás každého jednotlivo ešte sponzorovali miestne firmy a fabriky, ktorým sme robili reklamu na rôznych akciách (súťaže, exhibície, plesy). V tej dobe som to bral ako takú srandu a dostával som skejty zadarmo, čo bola veľká pecka. Komplet v tej dobe stál kopu peňazí. Najväčšou oporou boli ale samozrejme rodičia, keď som niečo potreboval, tak nebol problém. Skatepark bol v tej dobe na dobrej úrovni, street prekážky, minirampa a veľká rampa.

Podieľal si na realizácii výstavby betónového skateparku vo Vrbne. Môžeš nám o tom povedať viac? Ako to vzniklo a ako sa vám to podarilo zrealizovať?

Úprimne ma štvalo ako ten starý železný skatepark za tie roky vyzerá. Niektoré prekážky boli staré cez dvadsať rokov železo urobí za tie roky svoje. Práca s betónom ma vždy zaujímala a hovoril som si, že keď tam začnem betónovať, tak si ľudia okolo a vedenie mesta uvedomí, že som požiadavky na nový skatepark z dôvodu bezpečnosti myslel vážne. V tej dobe som bol na vážkach, či urobiť DIY skatepark na starom mieste, alebo urobiť projekt nového skateparku, ktorý bude na novom mieste. Celkovo sme naháňali úrady osem dlhých rokov a nakoniec sa nám podarilo zohnať mestský pozemok. Vďaka firme Fiveramps prebehlo na mieste pár úspešných jednaní a mohlo sa začať vymýšľať. S prvým návrhom prišiel Denis Martaus a my sme potom asi rok s partiou vychytávali rôzne zmeny. Do návrhu zasahoval Jezus, Míra Tovaryš, Ivo Prášek a ja. Je pravdou, že vymyslieť betónový skatepark a zavďačiť  sa všetkým skejterom nejde. Takže ma dosť veľa dní a nocí hrýzlo svedomie s pocitom, či je všetko vymyslené dobre. Zrejme najhoršou časťou projektu, bolo zrušenie starého legendárneho skateparku. Musel som nájsť firmu, ktorá všetky prekážky rozpíli a odvezie. Jediné čo sa nám podarilo zachrániť bola minirampa, ktorú sme venovali chalanom do Zábřehu na Moravě. Pozerať sa na chlapíkov, ktorí ti pília skatepark, v ktorom si trávil celé detstvo nebolo vôbec príjemné.

V roku 2017 sme tam aj s celou HF crew boli na #HFtripvrbno, ktorého si bol súčasťou. Ako si na to spomínaš?

Pamätám si super víkend. Celá partia bola ubytovaná v neďalekom kempe v retro chatkách. Prebehol kvalitný skateboarding s grilovačkou a ohňom, čo je ideálne spojenie. Niektorí zašli na prechádzku do prírody a myslím, že všetci vyzerali spokojne.

 

O rok nato tam zase prebehol #HFtrippraded, kde si celá HF crew pojazdila na tvojom lokal spote, na Praděde. Súčasťou afterparty bolo aj skejtovanie v minirampe vo Vrbne. V jej výstavbe máš tiež prsty ty :). Povedz nám prosím o tomto projekte viac.

Nápad využitia haly na postavenie minirampy v bývalých sklárňach vznikol pri pive. Priestor sme si prehliadli a bolo vybavené. Obrovská vďaka patrí ľuďom, ktorí nám posielali peniaze a pomáhali nám svojimi rukami. Najväčším šéfom pri stavbe minirampy a streetu bol Jezus (Honza Kesler). Veľká časť materiálu bola od Petra z Picnicskateshopu, takže chalanom patrí obrovská vďaka. Bez ich podpory by snáď ani neklaplo. Do projektu krytej minirampy som ale nešiel úplne sám. Spojili sme s Jakubom Rektoříkom dohromady hudbu a skateboarding. On má vedľa minirampy skúšobňu a snažíme sa halu udržovať a samozrejme postupne vylepšovať. Organizujeme tam koncerty spojené s jazdením v minirampe a občas si večer dáme nejaké tie projekcie. V zime sa u nás dá vďaka spolupráci s GARA splitboards požičať napríklad aj splitboardy. Na Instagrame nájdeš naše fotky pod #skateclubvrbno.

Svoje zimy tráviš na horách splitboardovaním a jazdením prašanov. Na sociálnych sieťach máte aj účet s názvom @otroci_prasanu, kde to dokumentujete. Aká bola tohtoročná sezóna otrokov prašanu?

Názov som vymyslel keď sme nemali splity a šlapať prašany bez splitu bola hrozná otročina. Prevažnú väčšinu dokumentujeme doma v Jeseníkoch na Praděde. Občas sa niekto z nás dostane na väčšie hory. Čo bolo napríklad v minulom roku Japonsko s Járou Sijkom a jeho priateľkou Eliškou. Tento rok sme si užili množstvo príjemných šlapačiek, hlavne na Praděde. Pár dní bol výborný prašan, ktorý nemal od toho japonského príliš ďaleko. Túto sezónu sa do našej partie pridal napríklad Martin Michalčák, ktorý je na lyžiach mega dobrý a má výbornú fyzičku pri šlapaní. Každopádne celá naša partia je skvelá a cítim sa v nej na kopci vždy najlepšie.

foto: Jara Sijka
foto: Jara Sijka

Ľudia, ktorí sú ochotní niekoľko hodín šlapať kvôli pár minútam jazdenia majú k snowboardingu a horám špeciálny vzťah. Vnímaš to rovnako?

Môj vzťah k horám sa zmenil určitým spôsobom vďaka splitboardu. Prechod na splitboard bol veľkým posunom, ku ktorému som sa dokopal vďaka Járovi Sijkovi, ktorý mi pomohol s výbavou, Ukázal mi ako sa na tom hýbať a dali mi proste úplné základy. Chodím spoločne po kopcoch a užívame si zasnežené kopce. Môžeš si naplánovať svoju lajnu podľa svojich možností a fyzičky. Niekedy sa stane, že ťa baví viac šlapať hore než samotná jazda dole. Pri šlapaní máš viac času pozorovať veci okolo, kochať sa prírodou a byť úplne v kľude. Samotná jazda dole je potom taká príjmená odmena. K prírode mám hlbší vzťah a myslím, že sa na tom už nikdy nič nezmení.

foto: Jara Sijka

Z vlastných skúseností vieme, že s láskou k horám väčšinou prichádza aj záujem o prírodu a jej ochranu. Čo ty a táto sféra?

Pri prechádzkach prírodou nerád narazím na odpodky a ľuďom, ktorí odhadzujú v prírode obaly vôbec nerozumiem. V tejto oblasti bojujeme hlavne v skateparku. Skupinky detí robia okolo seba neuveriteľný neporiadok. Prevažná väčšina odpadu sú pet fľašky a plechovky z najlacnejších energetických nápojov. Momentálne sa snažím napríklad vymyslieť umiestnenie ručného lisu pet fľaší do skateparku, aby sa zmenšil objem celkového odpadu. 

foto: Jara Sijka
foto: Jara Sijka

Aké je top miesto, kde si mal možnosť zajazdiť si?

Asi by som to nenazval top miestom, ale úplne najlepšie sa cítim u nás v krytej minirampe po návrate z prašanového šlapania a jazdenia na Praděde. Keď sa na záver dňa stretne ideálna partia skejterov, ktorí si užili v ten istý deň prašan a vyhriatu minirampu určite moju odpoveď pochopia najlepšie. Skorší detský sen sa proste stal realitou.

 

Máš na záver niečo čo by si chcel dodať/odkázať?

Najúprimnejšia vďaka patrí rozhodne rodičom za celoživotnú podporu. Obrovská vďaka patrí tiež kamarátom čo mi pomáhajú pri realizovaní všetkých projektov a akcií. Ďakujem skateboardingu a snowboardingu za to, že som spoznal toľko úžasných ľudí. Nemôžem zabudnúť poslať vďaku ľuďom, ktorí boli súčasťou našich životov a zrazu nás navždy opustili. Moc ďakujem Horsefeathers partii za príjemnú spoluprácu na priateľskej úrovni. Járovi Sijkovi za fotky spoluprácu s Gara splitboards. Snáď sa čoskoro táto divná situácia s covidom zlepší a dáme niekde spoločne pivká po dobrom jazdení. Užívajte si každý deň a nemajte z ničoho strach.

Skate club Vrbno môžeš podporiť tu.

Zdeněk na Instagrame: https://www.instagram.com/zdenekrybar/

Otroci prašanu na Instagrame: https://www.instagram.com/otroci_prasanu/

ZDEŇKOV VÝBER

Prihlásenie