Nákupný košík

zavrieť

V košíku nemáte žiadny tovar.

Doprava zdarma od 40,00 €

30 dní na vrátenie

Honza Řeháček: Fotkou sa snažím zachytiť moment a predať ho ďalej

27/5/2021 | Horsefeathers / Renata

Honza Řeháček je fotograf, video maker a online content creator. Na sociálnych sieťach má účet s názvom @kopernikk, ktorý má v súčasnosti vyše pol milióna sledovateľov. Mapuje v ňom svoje dobrodružstvá so svojim psím parťákom, menom Sitka. Viac sa o tejto podarenej dvojke dozvieš v nasledujúcom rozhovore. 

Ahoj Honza, môžeš sa nám na začiatok predstaviť, prosím? Odkiaľ si, čomu sa venuješ?

Ahoj, som Honza Řeháček, minulý rok som preklenul tridsiatku a posledných šesť rokov sa venujem foteniu, videu a celkovo online marketingu. Keď som mal 24 rokov, robil som kancelársku prácu, v ktorej som časom riadil šesť ľudí. Stres zo zodpovednosti a z toho, že som to už celkovo nezvládal ma dohnal ku dvom srdcovým príhodám. Povedal som si, že stačilo a tak nejak som začal hľadať sám seba. Začal som pravidelne chodiť do hôr, ku ktorým sa potom pridalo aj fotenie a neskôr aj môj vysnený pes, československý vlčiak menom Sitka. Toto celé nejak do seba zapadlo, a vydržalo mi to až do dnes. Najviac ma na to baví asi to, že vďaka online svetu mám prístup ku všetkým creatorom vo svete, takže inšpirácia a povedzme aj "konkurencia" ma ženie stále vpred. Úplne ma to pohltilo, aj keď minulý rok som mal asi polročnú krízu, počas ktorej to vyzeralo, že s tým už seknem. Ale našťastie sa to celé ku mne vrátilo a teraz je to úplne iné.

 

Na sociálnych sieťach máš veľmi populárny účet s názvom @kopernikk. Čo znamená to meno? 

Dá sa na to pozrieť z dvoch uhlov pohľadu. Jeden je, že názov @kopernikk vznikol vďaka jednému z mojich najlepších kamošov. Jeden čas ma totiž volali Janíček Perníček. A nemá to spojitosť s drogami, haha. Z toho potom urobili Kopernika. A neskôr, keď som hľadal nick za ktorý sa skryjem na Instagrame, som si spomenul na toho Kopernika. Bolo to aj skrz astronóma Mikuláša Kopernika, pretože ja som starý hvezdár. Odmalička ma fascinujú hviezdy a vesmír celkovo. Od ôsmich rokov mám knižku o vesmíre a dodnes z nej čerpám, učím sa súhvezdia a podobne. Takže to sú asi tie dve línie, ktoré sú schované za @kopernikk-om.

Honza Řeháček

„Mojou hlavnou inšpiráciou pri fotení je príroda a celkovo to, že aj keď prídem na rovnaké miesto, je zakaždým iné a jedinečné. Baví ma na tom to, že fotka je schopná ten moment uchovať. Ja sa to snažím zachytiť a predať ďalej.“

- Honza Řeháček

Honza Řeháček v novom HF spote

@kopernikk má v tejto chvíli 514 tisíc sledovateľov. Ako sa ti podarilo rozbehnúť ten účet až do takýchto vysokých čísiel? Máš tam nejaký taký miľník, kedy si si uvedomil, že to takto začalo prudko rásť?

Tých priesečníkov bolo za posledných 6-7 rokov niekoľko. Viem, že v prvých dvoch rokoch sa mi podarilo dostať skrz tagovanie vo fotkách na účty ako @moodygrams a podobne, čo prinieslo nejaké prvé tisíce sledujúcich. Potom sa mi aj na základe toho ozvali z Adobe fotobanky na spoluprácu, kde mám prémiový účet, kde predávam fotky. Nasledujúce dva roky som makal na tom, aby som čo najlepšie vedel podchytiť emóciu vo fotke a zdeliť to, čo skrz tú fotku vnímam. Ku koncu roku 2018 prišiel obrovský boom s jednou mojou fotkou. Je to asi moja najznámejšia, a zároveň najviac kradnutá fotka. Vzniklo z nej aj množstvo fotoobrazov a podobných vecí, na ktoré som nedal zvolenie. Takže aj to bola jedna z vecí, prečo ma na chvíľu prestalo baviť fotenie. A potom to celé odštartovalo, keď sa mi ozvali z Bored Pandy, že so mnou chcú urobiť rozhovor, a že by k tomu chceli zhruba 20 fotiek. Na základe toho sa to rozbehlo aj skrz celkom vysoké celosvetové účty na Instagrame napríklad ako @9gag a podobne. Ďalej sa mi ozvali z druhej najväčšej globálnej agentúry v Británii a urobili so mnou rozhovor, ktorý vyšiel ako písaný článok v celosvetovom žurnále Metro. Na základe toho mi tie čísla vyleteli niekde ku 300 tisícom. A jedným z najväčších highlightov v rámci fotky bolo asi zdieľanie od Petera McKinnona. Používal som jeho hashtag a on ma vybral medzi 10 najlepších a na základe toho mi ešte do dnes ľudia píšu, že ma objavili skrz jeho YouTube kanál. A vtedy to nárastlo na toho pol milióna. To bolo pre mňa nepredstaviteľné, nikdy by ma nenapadlo, že sa to môže dostať takto ďaleko. Chvíľu tie čísla ešte rástli, ale v roku 2020 som v rámci osobnej krízy nebol veľmi aktívny, takže to začalo degradovať. Ale neberiem to nejak zle, naopak, proste sa to čistí a chápem, že nie úplne všetkých to baví. Aj sám s tým teraz ešte z väčšej časti tápem, kam to vlastne celé posunúť. Za krátky čas to nabralo taký peak, že som svojim spôsobom predbehol sám seba a nevedel som, čo s tým. 

S takýmito obrovskými číslami už v podstate prichádza aj určitá "zodpovednosť " za to čo tam dávaš. Nezačalo ti to liezť na nervy? Nestratil si sa v tom nejakým spôsobom?

Dosť som sa v tom stratil. Tá zodpovednosť tam nie je len z pohľadu čo tam dávaš, ale aj z toho, že si uvedomíš, že ťa môže vnímať cez pol milióna ľudí na tejto planéte. Musíš premýšľať akú message k nim šíriš. Celkovo na mňa doľahla tá tiaž toho "fame-u", aj keď sú to stále len nejaké virtuálne čísla. Tým nemyslím, že by som si to nevážil. Práve naopak. Ale bolo náročné sa s tým vysporiadať, pretože som na to absolútne nebol pripravený. Prišlo to z ničoho nič. A na pár mesiacov ma to dosť odrovnalo, to je pravda. 

 

Poďme teraz prejsť k obsahu @kopernikk účtu. Najväčšou hviezdou tam je momentálne tvoj psí parťák, Sitka. Ako ste to vy dvaja dali dokopy?

Ten profil mám vedený ako fotodenník toho, čo spolu zažívame. Veľa cestujeme, veľa chodíme. Československý vlčiak je náročné plemeno na pohyb, psychiku a celkovo na zvládanie. Predsa len, má v sebe niečo z vlka, takže to nie je obvyklé psie plemeno. Vlk ma fascinoval už od malička, a keď som zistil, že existuje psie plemeno, v ktorom je určité percento karpatského vlka, povedal som si, že by to mohol byť super parťák. Bolo to niekedy po tom, ako som vo svojich 24 rokoch prvý krát vyhorel. Je to taký tichý spoločník, ktorému nevadí, že pôjdeme ešte 10 km navyše alebo že počasie nie je práve priaznivé. V horách mu dávam maximálnu možnú slobodu, pozorujem ho pri tom ako on vníma svet a na základe toho s ním robím fotky a videá. 

Má Sitka za sebou nejaký výcvik a vydrží ti "pózovať" alebo všetky tie fotky sú momentky?

Nechodil som s ním na žiadny výcvik. Je pravda, že prvých pár mesiacov som tú jeho povahu ťažko nezvládal, pretože aj keď som si myslel, že som na neho pripravený, absolútne som nebol. Začal som čítať veľa literatúry o vlkoch a o tom ako fungujú, a to mi v tom dosť pomohlo. Naučil som sa vnímať čo všetko potrebuje. Fotky a celkovo to, čo s ním tvorí vzniká tak, že niekam ideme, ja ho nechám nech objavuje a keď si niekde správne ľahne alebo stúpne, tak stlačím spúšť. A ak sme na nejakom mieste, kde príde správne svetlo tak proste použijem pamlsku a viem, že mám pár sekúnd na to, aby som to stihol nafotiť. 

 

Máte spolu aj nejaké zábavné historky z týchto výletov? Neulovil niečo náhodou alebo tak?

Našťastie zatiaľ nič neulovil. V rámci puberty mal dva krásne dni po sebe, kedy som si takmer vykričal hlasivky. Prvý deň to boli srnky, za ktorými sa bezhlavo rozbehol a druhý deň zajac. Vtedy bola ale hrozná hmla a on v nej zmizol. To mi už nebolo všetko jedno, keďže som vedel, že v blízkosti je cesta s hustou premávkou. Kričal som na neho takým štýlom, že keď som potom prišiel domov, zmizol mi hlas. Našťastie zajaca nedohnal, a keď som ho našiel, ani ku mne nechcel prísť, lebo vedel, že má prúser. No a potom predviedol ešte jednu takú infarktovú záležitosť. Boli sme pri jednom lome na Vysočine, Sitka sa rozbehol k tomu lomu, na ktorom už bola jemná krusta ľadu, nedošlo mu to, prepadol sa a zmizol pod ľadom. Ja som bol od neho asi na 50 m, ale ten pocit v tej chvíli nechceš zažiť. Našťastie vyplával, packami si začal prerážať ten ľad, dobehol som k nemu, vytiahol som ho, vyhodil ho na breh a sám som sa vedľa neho zvalil a rozdýchaval to. No a ten frajer sa po chvíli oklepal a skočil tam späť, haha. 

Ako dlho sa venuješ fotke? A čo je tvojou hlavnou inšpiráciou?

Vlastne od tých 24 rokov. Takže teraz začínam nejakú siedmu sezónu. Mojou hlavnou inšpiráciou pri fotení je príroda a celkovo to, že aj keď prídem na rovnaké miesto, je zakaždým iné a jedinečné. Baví ma na tom to, že fotka je schopná ten moment uchovať. Ja sa to snažím zachytiť a predať ďalej. A posledné štyri roky ma najviac fascinujú východy slnka. Keď začína deň tak to proste má svoje kúzlo.

 

Kde tráviš najviac času fotením?

Krkonoše a Jizerky. To je taká moja malá Aljaška, ktorú som tu, v rámci Českej republiky, objavil. Mnoho miest mi vyrazilo dych. Vôbec som nečakal, že tu máme také krásne miesta.

 

Ako si ty ako content creator zvládal/zvládaš covid obdobie? Je to práca, ktorá sa dá robiť aj počas pandémie? Mal si dosť klientov a zakázok alebo si sa ocitol na mŕtvom bode ako mnoho ľudí počas tejto situácie?

V roku 2020 to na mňa celé trochu dopadlo, boli v tom aj nejaké osobné veci a dostal som sa do divných psychických stavov. Takže som 80 % svojich spoluprác ukončil. Potreboval som proste čas sám pre seba. Ale v rámci toho som si aspoň ujasnil priority a svoje ďalšie fungovanie. Ale byť content creatorom mi príde ako perspektívny obor aj počas kríze. Svet sa presunul do online priestoru a príde mi, že si mnoho firiem uvedomilo, že kvalitná fotka a video majú význam a v rámci online sveta ho budú aj do budúcna mať ďaleko väčší ako doteraz. Je to jedno z povolaní s ktorým sa aj počas kríze a locdownov dá fungovať. Tvoriť sa proste dá stále.

Poďme teraz prejsť ku tebe. Čo robí Honza, keď práve nieje @kopernikk?

Vďaka roku 2020 som sa opäť vrátil ku skejtu. To je vec, ktorá má sprevádza už asi od 12-tich rokov. Potom v nejakých 22. som to zatlačil do pozadia a proste som sa na chvíľu stal kancelárskym človekom. Ale vrátil som sa k tomu. Skateboarding a celkovo tá board komunita ma veľmi baví. Vďaka tomu mám stále v živote mnoho skvelých ľudí, ktorých som spoznal ako puberťák na skejte. Sú to z väčšej časti kreatívni ľudia. To čo robím, vlastne ani neberiem ako prácu, takže som tým často dosť pohltený. Niekedy rádovo aj dni a niekedy som, naopak, voči tomu vypnutý, ale zároveň v tej prírode stále som. Pretože proste potrebujem vyvenčiť Sitku, potrebujem premýšľať a nakoľko som dosť neposedný človek, pohyb mi pomáha ukľudniť si hlavu. Na to nadväzuje aj ten skateboarding. Viem, že keď vyleziem na skate, hlava vypne a odchádzam iba s úsmevom. 

 

Nedávno si pre HF točil jeden spot, v ktorom si vystupoval ako "herec". Aké to bolo, byť na druhej strane objektívu? 

Bolo to super, mega som si to užil. Bolo skvelé, že to točil Honza Minol, ktorý ma ešte ako prcka inšpiroval na skejte a zrazu stál za kamerou, ja som bol pred ňou a vznikala spoločná spolupráca. Tým, že robím fotku a video, dalo mi veľa sledovať ho pri práci. A vôbec som sa pred tou kamerou necítil zle alebo nervózne. Nič takého. Navyše všetky tie aktivity, čo sa v spote objavili sú mi veľmi blízke, takže aj keď som vstával niekedy o pol 4 ráno, aby sme to celé stihli, na konci dňa som bol stále nastrelený energiou a viem, že som potom ani nemohol poriadne zaspať. Naozaj som si celý ten deň užil. 

Máš z novej jarnej kolekcie nejakého svojho favorita?

V rámci toho natáčania som si veci z jarnej kolekcie vyskúšal. A mega sa mi materiálovo páčila košeľa. Čo mi ešte prišlo super, tak boli tie šortky. Vonku bolo asi 10 stupňov, voda mohla mať tak 5-6 stupňov a aj napriek tomu na mne tie šortky veľmi rýchlo uschli. Aj materiálom boli veľmi príjemné. Takže tie ma dosť bavili. 

 

Máš na záver niečo, čo by si chcel ľuďom odkázať? 

Životné múdrosti, haha. Čo sa týka ľudí, ktorí akýmkoľvek spôsobom vnímajú moju tvorbu, či už ma sledujú, alebo nie, tak som za to vďačný, pretože mi to dokázalo zmeniť život. Asi k tomu poviem jediné: keď to vyšlo bláznovi s foťákom a so psom, že si môže žiť svoj život, tak na to má právo úplne každý. Ktokoľvek má svoje sny, a chce si ich plniť, tak nech si ich plní. Stojí to za to. Aj keď to občas bolí. 

HONZOV VÝBER

Rozhovor si môžeš vypočuť aj vo forme podcastu

Prihlásenie