Jakub Hejl je 23-ročný freestyle MTB biker z Veľkého Meziříčí v Českej republike. Vo svojej bike disciplíne patrí k absolútnej špičke. Je to presne rok, čo sa mu na biku stal vážny úraz kolena, ale momentálne je už opäť v hre. Svoj veľký comeback potvrdil tento rok v máji druhým miestom na striebornej zastávky FMB tour vo švajčiarskom Zurichu a na svojom konte má aj prvenstvo v podobe triku, ktorý pred ním na horskom bicykli ešte nikto neskočil. Viac sa o ňom dozvieš v rozhovore.
Ako a kedy si sa dostal ku freestyle MTB bikingu?
Malo to taký prirodzený priebeh. Spolu s rodičmi sme často jazdili na bikové rodinné výjazdy. Mal som asi 8 rokov a chodievali sme jazdiť po takom Balinskom údolí, ako sa tomu hovorilo. Bavilo ma skákať a jazdiť cez všetky korene a postupne som zisťoval, že to je to, čo ma napĺňa. A tak som si neďaleko školskej jedálne postavil taký malý skok a odvtedy som jazdil len tam. U nás na Fajťáku vo Velkým Meziříčí, odkiaľ pochádzam, bola dirtová dráha, kde som potom postupne začal jazdiť. A tak sa to pomaly nabaľovalo, stretol som tých správnych ľudí a zistil som, že toto je to, čo chcem robiť už celý život. A vydržalo mi to doteraz, takže som za to strašne vďačný, že ma k tomu naši priviedli takto prirodzene.
Čo obnáša tvoja bike disciplína? Môžeš nám to priblížiť?
Jedná sa o horský bicykel na 26 palcových kolesách, je to taký špeciálny bicykel, trochu upravený na skoky. Celou pointou je, aby človek skákal do vzduchu a snažil sa robiť triky hlavou dole alebo nejaké rotácie. O tom to v podstate je.
Skáčeš na dirtoch alebo jazdíš skôr traily?
Na dirtoch. Dirty alebo slopestylové dráhy, ktoré bývajú väčšinou na súťažiach. Sú tam drevené odrazy a tiež aj nejaké lávky, na ktorých sa naskakuje a dropy. Preto sa tomu hovorí slopestyle. Takže dirty a slopestyle. Nie je to na endurovom bicykli, ktorý teraz zažíva veľký boom, ale je to práve na tom freestylovom bicykli.
Kde máš svoj "home spot"? Kde ťa môžu ľudia najčastejšie nájsť trénovať?
Práve vo Veľkým Meziříčí, kde bývam. Na Fajtovom kopci sa všetko zrušilo, ale ja som si tam dole nechal aspoň také dirtíky, ktoré upravujem podľa toho, čo vidím na súťažiach. Takže na Fajťáku vo Veľkým Meziříčí, tam jazdím najviac. Je to taká moja srdcovka, nikdy by som sa toho nezbavil a absolútne to tam milujem.
Čo považuješ za svoj najväčší doterajší úspech v bikovaní?
To je ťažké povedať, ale najviac ma asi potešilo, keď som na konci roku 2018 odišiel trik ako prvý na svete - 360 double tailwhip do barspinu. To bolo pre mňa v tej dobe obrovské zadosťučinenie a bol to vlastne cieľ, ktorý som mal v hlave už dlho. Vyšlo to, a ešte to bolo zdokumentované v našom video projekte od chalanov z Bikes on film. Takže to ma asi najviac teší z toho projektového bike diania. A čo sa týka súťaženia, aktuálne teraz, v roku 2022, sa mi hneď na prvej súťaži vo Švajčiarsku s veľkou konkurenciou podarilo umiestniť na druhom mieste, čo bolo pre mňa strašné nakopnutie a motivácia, najmä po zranení, ktoré som mal v roku 2021 - pretrhnuté krížové väzy v kolene. Takže ma to tak nakoplo a povzbudilo, že na to mám. Bolo to strašne príjemné.
Bol si prvý na svete, kto skočil 360 double tailwhip do barspinu na horskom bicykli. Mohol by si nejak laicky opísať o čo v tomto triku ide?
Jedná sa o to, že urobím otočku o 360 stupňov pozdĺž svojej osi doľava, s telom aj s bicyklom, a v tejto rotácii ešte dvakrát rozrotujem bicykel, potom ho chytím a keď dotáčam tú 360-tku tak ešte roztočím riadidlá a keď sa to podarí, tak dopadnem naspäť na bicykel a odídem to po svojich, haha. Je to kombinácia, ktorá je skôr taká technickejšia, ale že by to bolo nejaké extra originálne, to nie. Ale v tej dobe to nikto nerobil a mne to celkom išlo, tak ma to tak nejak napadlo. Nie je to nič, čo by bolo ťažké vymyslieť. Ľudia na BMX-kách to robili normálne už skôr, ale horský bike je väčší a ťažší, takže je logické, že to na ňom ide ťažšie, a preto to nikto nerobil. Ja som to skočil a asi pol roka na to, to začal robiť jeden Francúz a teraz to už nie je také neobvyklé. Ten šport sa strašne posúva a už je to relatívne normálna vec.
Ako takéto triky trénuješ?
Keď ma napadne nejaký trik, tak sa to idem naučiť do fonpitu, je to bezpečnejšie a ten pád nie je hneď trestaný nejakým zranením. Vo chvíli keď to viem relatívne na istotu do fonpitu, pretransformujem to na dirt. Je to taká bezpečnejšia forma učenia sa trikov, než aby to človek hneď skúšal "na ostro."
Ako si už spomínal, minulý rok si mal celkom vážne zranenie kolena, roztrhané krížové väzy na 70%. Ako a pri čom sa ti to stalo?
Mimochodom, je to presne rok, čo sa mi to stalo. Tesne pred tým, než sa mi to stalo, som sa naučil nový trik, ktorý je celkom náročný a veľa ľudí ho nerobí, takže som z toho bol dosť nadšený. Bol som tam s kamošom, ktorý mi to točil, a chcel som si okrem toho natočiť aj nejakú štýlovku na Instagram. Bola to úplne jednoduchá vec, ktorú robím bežne, tak som sa rozbehol a vôbec som nad tým nepremýšľal, ako som bol v rauši z toho, že som pred tým dal ten ťažký trik. Nesústredil som sa, vyletel som príliš na predné koleso, dal som dole zadnú nohu, na ktorú mi padla celá váha, ale mal som ju v takom blbom uhle, že som si vyhodil celé koleno. Hneď po dopade som vedel, že mám tú nohu buď urvanú alebo zlomenú. Bol to strašne dlhý proces, kým som zistil, že mám pretrhnuté predné krížové väzy. A to ma stoplo na celú sezónu. Bolo to pre mňa strašne bolestivé, pretože po covide sa konečne rozbehli súťaže. Prvá súťaž mala byť v Kálnici, na Slovensku, na ktorú som sa mega tešil a dosť na ňu trénoval. Celé to obdobie zranenia bolo pre mňa najťažším v mojom živote, pretože som vôbec nevedel, či sa na bicykel ešte niekedy vrátim. Mnoho ľudí mi hovorilo, že sa to už nemusí nikdy vrátiť a ja som tomu čiastočne uveril. Bolo to také obdobie prázdna, keďže som pred tým všetok svoj voľný čas venoval bicyklu, a zrazu som nemohol jazdiť a nemal som ani výhliadky, že ešte niekedy budem. Takže som strašne rád, že to vyšlo, že som sa mohol vrátiť a že noha drží. (Musím poklopať).
A teraz je koleno už úplne okej?
Liečbu som riešil konzervatívne, nešiel som na operáciu, ale koleno som naposiloval. Bolo to aj skrz to, že sa to strašne ťahalo, nemal som žiadneho známeho doktora, ktorý by sa ma ujal a na magnetickú rezonanciu som šiel skoro až po troch mesiacoch po zranení. Takže som tri mesiace nevedel, že mám pretrhnuté krížové väzy. Dozvedel som sa to až na konci októbra a operáciu by som dostal najskôr na konci decembra. To by znamenalo, že by som nestihol ani tohtoročnú sezónu. Bolo ťažké rozhodovať sa, či na operáciu ísť, alebo to risknúť a dôverovať svojmu telu, že to zvládnem naposilovať tak, že o tom ani nebudem vedieť. Ale z 90% sa to podarilo. Viem, že to pocitovo už nikdy nebude na 100%, ale koleno funguje a vôbec ma to neobmedzuje.
Tento rok si mal celkom úspešný comeback, ako si spomínal, skončil si druhý na striebornej zastávke FMB World Tour v Zurichu. Aký si z toho mal pocit? Vrátiť sa, a rovno sa takto umiestniť.
Bolo to ako splnený sen a tiež také zadosťučinenie. Práve po asi najťažšom roku v mojom živote som zrazu stál na stupni víťazov s ľuďmi, ktorí jazdia v TOP 14 na svete. Otvorilo mi to oči a povedal som si, že za to to všetko stálo a toto je to, pre čo to všetko robím. Som za to strašne rád a nakoplo ma to jazdiť ešte o to viac a snažiť sa, aby táto sezóna bola čo najúspešnejšia.
Spolupracuješ aj s bike školou Flowride, si ich ambasádor a kouč. Čo všetko tam máš na starosti?
Flowride je biková škola, kde učíme hlavne ľudí na endurových bicykloch. Začiatočníkov, pokročilých, aj ľudí, ktorí sa chcú naučiť skákať. Mojou hlavnou úlohou vo Flowride je naučiť ľudí základy na bicykli alebo ich učiť skákať, ale hlavne postarať sa o to, aby si celý ten víkend na bicykli užili. Snažím sa im ukázať, že aj základy môžu byť zábavné, a že nie je dobré ich preskakovať, pretože ak má človek dobré základy, pokročilejšie veci potom idú o dosť ľahšie. Najnovšie teraz ešte rozbiehame Freestyle Academy, čo je krúžok pre deti, ktoré sa chcú naučiť skákať a učiť sa nejaké triky na pumptracku alebo na dirtoch. Takže aj nejaké takéto projektíky spolu s Honzom Filipom z Flowridu vytvárame.
Dalo by sa povedať, že to je tvoja práca?
Áno, teraz cez leto a cez sezónu je toto moja hlavná činnosť. Kempy a tiež môj tréning na bicykli, za čo som strašne vďačný. Keď sa pozriem spätne, že o tomto som napríklad 8 rokov dozadu sníval a teraz to žijem, tak je to strašne pekné.
S Horsefeathers ste tento rok začali spoluprácu, ako si to vnímal keď ťa oslovili? Potešilo ťa to?
Mne sa už dlho páčilo ako Horsefeathers funguje, sledoval som to odkedy sa pripojil Tomáš Zejda. Ten mi to tak pekne ukázal, a bolo to strašne fajn, keď sme sa potom tiež dohodli. Páči sa mi to aj skrz tú komunitu, je to také freestylové a veľmi pekne to na mňa pôsobí. Na jednom fotení som mal nedávno možnosť zísť sa s chalanmi z Horsefeathers aj osobne, a mal som z toho strašne fajn pocit. Celkovo sa teším na tú spoluprácu, kam až nás to zavedie. Mám z toho fakt radosť.
Máš nejaký cieľ, čo chceš v biku dosiahnuť?
Mojim hlavným cieľom je to, aby ma to stále bavilo tak, ako ma to bavilo keď som začínal. Aby som si udržal takú tú vášeň a chuť pre bike aj naďalej. A aby ma to nikdy neprestalo baviť. A tým ďalším cieľom je dostať sa do TOP 14 na svete v FMB World Tour ratingu, aby som mohol jazdiť tri najväčšie súťaže na svete a aby som bol medzi tou úzkou svetovou špičkou a mohol žiť ten freestylový život úplne naplno.
Je niečo, čo by si chcel odkázať mladým riderom, pre ktorých si inšpiráciou?
Ak ich to baví, a majú pre to vášeň, nech pri tom zostanú, aj keď to mnohokrát celkom dosť bolí. Patrí to k tomu, a aj to musí človek milovať, pretože vo chvíli, keď si prejde aj tou bolestivou časťou, úspech chutí oveľa viac, než keby to bolo len ružové. Takže nech pri tom zostanú aj cez všetky prekážky. Stojí to za to.
JAKUBOVE OBĽÚBENÉ BIKE PRODUKTY
ROZHOVOR SI MÔŽEŠ VYPOČUŤ AJ VO FORME PODCASTU
