Partička Rusty Toothbrush, ktorej súčasťou sú aj naši riders Dušan Kříž a Ethan Morgan, každý rok vyprodukujú doslova kus snowboardového umenia. Inak tomu nebolo ani tento rok. Ich nový tohtoročný masterpiece má názov Smile While You Can. Uvidíš v ňom kus kvalitného snowboardingu z Talianska a Japonska. Zatiaľ čo na Etne, aktívnej sopke v talianskej Sicílii, sa jazdilo v troch metroch snehu, Japonsko, powdrové nebo, bolo zo začiatku movie na sneh dosť skúpe. Všetko je možné, nič nie je statické a preto "Smile While You Can"!
- PRODUKCIA, KAMERA, EDIT : Alex Stewart
- KAMERA & GRAFIKA : Francesco Zoppei
- KAMERA & FOTOGRAFIA : Federico Grego
- SUPPORT : Chiara Grisorio
- RIDERI : Ethan Morgan, Dušan Kříž, Alex Stewart, Veroniqi Hanssen, "Nata" Sanchez, Nicholas Bridgman, Keisuke "put" Shimakata, Emiliano Lauzi, Simon Gruber, Elena Graglia, Lia-Mara Bösch
O priebehu natáčania filmu sme sa porozprávali aj s našim riderom Dušanom Křížom.
Kde všade sa Smile While You Can natáčalo?
Začali sme na začiatku decembra streetovým tripom do Talianska. Tam som si na jednom spote zranil rameno, takže som nemohol pokračovať. Mojim primárnym zameraním však bolo backcountry, takže som čakal čo sa bude diať ďalej. Zima sa však nevyvíjala úplne najlepšie, čakali sme na sneh do polovice januára a viac sme už nechceli. Videli sme, že všetci lietajú do Japonska, tak sme si povedali, že si tam urobíme výlet aj my. Boli sme tam asi dva a pol týždňa a po príchode do Európy som s Rusty Tootrbrush absolvoval ešte jeden trip do Talianska. Takže pre mňa to boli dve destinácie, Taliansko a Japonsko. Zvyšok crew si potom dal ešte jeden trip na Sicíliu, ktorého som sa však ja nemohol zúčastniť, keďže som v tej dobe točil so Simpson brothers v Rakúsku. Každopádne snowboardovať na Etne, to je niečo, čo sa mnohým ľuďom len tak nepodarí!
Na začiatku to ani v tom Japonsku nevyzeralo so snehom veľmi dobre. Kedy sa to zvrtlo?
Tam bol problém, že sme na začiatku neprišli na úplne najlepšie miesto. Chceli sme ísť do backcountry na klasické japonské snehové vankúše, aké všetci poznáme z videí, ale kvôli nedorozumeniu s našou japonskou spojkou sme sa ocitli vo fakt veľkých horách. A tam v tej dobe hrozne fúkalo. Niečo tam aj napadlo, ale vietor to hneď odniesol preč. Dlho sme s tým bojovali, až to dospelo do takého štádia, že sme po týždni nemali ani jeden záber. Dali sme si jednu párty, na ktorej sa mi podarilo rozbiť si hlavu (môžete to vidieť v teaseri) a potom sa to celé nejak zlomilo. Týmto som to celé asi nejak tak pokrstil, haha. Napadlo nám celkom dosť snehu a už to bolo fajn.
Bolo jazdenie v Japonsku podľa tvojich očakávaní? Je tam naozaj nonstop kopec snehu, ako to poznáme z videí?
Ja som tam napríklad zažil, že v priebehu dvoch hodín napadlo aj trištvrte metra. Keď tam začne snežiť, tak to proste ide. Stáva sa, že začne snežiť, pozrieš sa von z okna, a keď sa znova pozrieš o tri hodiny, tak si už nevidíš auto. Občas je to fakt úlet. Ale človek to musí vychytať. Bol som v Japonsku dva krát, a prvýkrát tam vtedy vôbec nesnežilo, iba pršalo. Takže aj to sa môže stať, to neovplyvníme, to je počasie.
Poďme teraz prejsť k tvojmu killer enderu. Povieš k nám k nemu viac?
Ako som už spomínal, tá zima bola naozaj zlá. Po tom, čo sme sa vrátili z Japonska, sme opäť čakali na nejaký sneh a ten nakoniec prišiel v podobe obrovskej búrky na severe Talianska. Prišli sme tam, a ja som na tom poslednom skoku z filmu už mal svoju históriu, v minulosti som tam odišiel switch backside double 10. Takže som presne vedel do čoho idem a tešil som sa na to. Vedel som, že mám len jednu úlohu, a to odísť trik, ktorý som mal v hlave a ktorý môžete vidieť v endri. Bol to úplne môj úplne prvý skok toho dňa, dal som to z prvej a nemohol som tomu uveriť! Priznám sa, že som v živote nezažil taký pocit. Odrazil som sa, zrazu sa všetko spomalilo, všetko som si vo vzduchu prezereral, a keď som bol v prechode do druhého korku, tak som už vedel, že to odchádzam. Dopadol som a celé mi to tak nejak docvaklo. Dal som to!
A čo to bol za trik?
Vlastne sú to dva triky. Ten prvý bol switch backside double 9 a ten druhý bol frontside double 12 stalefish.
Čo ťa najviac na "Smile While You Can" filme baví?
Jeho vibe. Vidím v ňom ten vzťah, ktorý medzi sebou máme. Sú momenty, kedy je všetko na hovno, kedy sme na seba nahnevaní a nedokážeme spolu ani komunikovať a potom na konci vidíš svadbu svojich kamarátov a Rusty Toothbrush parťákov a povieš si, že to je husté. Všetko toto. Som strašne vďačný za každý jeden moment a za to, že toho môžem byť súčasťou. Práve títo ľudia to robia tým, čím to je. Ak by som tam okolo seba nemal tých správnych ľudí, môžem urobiť akýkoľvek trik a nikdy to nebude mať tú atmosféru akú to má teraz.
Je niečo, čo by si chcel ešte k filmu dodať?
Chcel by som vyzdvihnúť dievčatá, ktoré vo filme jazdia. Strašný rešpekt voči každej jednej. Jazdenie je jedna vec, ale dať celý ten cirkus okolo točenia filmu je heavy. Človek nemá žiaden luxus, pohodlie ani súkromie. Proste je to misia. Občas je to nepríjemné, dlho sa čaká, veľa sa pracuje. A ak to mám povedať takto na tvrdo, počas celého točenia nebol ani jeden moment, kedy by sa niektorá z nich na niečo sťažovala. Vzali to, šli a proste to zabíjali.
V tvojom živote sa teraz udiali celkom veľké zmeny, povieš nám k tomu viac?
Za posledný rok sa toho udialo strašne veľa. Začal som pracovať na pozícií tím manažéra medzinárodných riderov pre Horsefeathers a celú dobu som sa taktiež venoval mentálnemu koučingu. Toto leto som dostal správu od vedenia rakúskeho snowboardového tímu, že hľadajú trénera ich tímu, ktorý súťaží na Európskom pohári, a či by som o to nemal záujem. Takže som pre to urobil všetko potrebné, prešiel som výberovým konaním, na ktorého konci mi oznámili, že by so mnou chceli spolupracovať, a že im práve odchádza aj šéftréner rakúskej reprezentácie a ponúkli mi túto pozíciu. A to je ponuka, ktorá sa neodmieta. Takáto šanca už znova nepríde. Takže som to samozrejme prijal. Sám neviem, či to bolo o náhode alebo o šťastí, ale zas na druhej strane viem, že som robil množstvo vecí pre to, aby som sa mohol uberať nejakým takýmto smerom. Takže to bol asi nejaký mix toho všetkého a osud to takto zariadil. Je to pre mňa, samozrejme, veľká výzva, pretože to v praxi vyzerá tak, že budem trénovať napríklad Annu Gasser, ktorá posunula ženský snowboarding tam, kde je dnes. A s tou mierime na Olympiádu po medailu.
Čo všetko obnáša táto pozícia?
Obnáša to množstvo vecí. V podstate musíš byť trénerom, mentorom, psychológom, mentálnym koučom a projektovým manažérom v jednom. Máš na starosti veľa administratívy, organizovania, plánovania, riadenia, telefonovania. Taktiež je v tom veľa politiky, diplomacie a komunikácie. Musíš byť v kontakte s rôznymi ľuďmi. S rozhodcami, technickými delegátmi, organizátormi, manažérmi, so zväzom. Začal som len teraz v októbri, takže sa momentálne učím, ako v tom všetkom chodiť.
