Jakub je český enduro rider, ktorý sa minulý rok pripojil k nášmu bike tímu, ale aj k HF crew v rámci bike marketingu. S Kubom sme sa porozprávali o jeho bike začiatkoch vo fourcrosse, o jeho najlepších bike úspechoch v endure, o novej pracovnej pozícii, ale aj o tom, aké to je byť novopečeným otcom. O Jakubovi budeš v rámci HF ešte určite veľa počuť, a tak si nenechaj ujsť nasledujúci rozhovor!
Ahoj Jakub, na začiatok sa nám prosím predstav.
Volám sa Jakub Říha, narodil som sa v Písku v južných Čechách, ale posledných 10 rokov žijem v Prahe. Mám 31 rokov, vyštudoval som grafický dizajn a od minulého roku som súčasťou HF tímu jednak ako tím rider, ale aj pracovne.
Čo máš v HF momentálne z tej pracovnej pozície na starosti?
Mám na starosti bike marketing, keďže cyklistike rozumiem a poznám tú komunitu. Nakoľko stále aj jazdím, súťažím a používam HF bike produkty, mám presah aj do dizajnu a výroby bike kolekcií.
Poďme teraz prejsť k biku. Ako a kedy si sa k tomu dostal?
K biku som sa dostal keď som mal 7 rokov. Rodičia mali (a stále majú) obchod s motorkami a bike mala byť moja cesta k motorkám. Ale nakoniec som pri biku aj ostal. Začínal som na klasickom BMX, potom som dostal horský bicykel a od 15-tich som začal jazdiť MTB. Začal som pretekať vo fourcrosse, v ktorom som dosiahol svoje najlepšie bikové výsledky. V roku 2019 som skončil na 3. mieste na Svetovom pohári, bol som majstrom Európy a Českej republiky. Neskôr som pričuchol aj k downhillu, ale zistil som, že by to v tej dobe bolo náročné kombinovať so školou, takže som plynulo prešiel na enduro jazdenie. To sa dá trénovať v podstate kdekoľvek a je rôznorodejšie, takže bolo pre mňa jednoduchšie skĺbiteľné so školou a prácou. A v endure doteraz aktívne súťažím.
Prečo si skončil s fourcrossom, keď si v ňom mal také úspechy?
Prvotným impulzom k zmene bolo to, že vo fourcrosse zrušili Svetový pohár. Tým pádom šli aj sponzori trochu bokom, rovnako ako záujem o túto bike disciplínu. My sme chceli súťažiť na najvyššej možnej úrovni, takže sme sa všetci rozpŕchli medzi ďalšie bike disciplíny. S chalanmi, s ktorými som kedysi súťažil na fourcrosse, som neskôr súperil na downhille a dnes sa stretávame aj na endure. Ale myslím, že ak by vo fourcrosse nezrušili Svetový pohár, tak by som sa mu venoval dodnes.
Takže momentálne sa venuješ už iba enduru?
Áno, v podstate sa teraz venujem už len enduru. Profesionálnu kariéru už asi nestihnem, aj keď aj to môže byť len uhol pohľadu. Sú pretekári, ktorí sú na vrchole aj vo veku 35-40 rokov, takže vek nemusí byť problém. Ja som však mal vždy priority postavené tak, že škola a práca boli prednejšie. Šport bol pre mňa vždy skôr zábavou, nikdy som z neho nežil a ani sa to nikdy nezdalo byť v blízkej budúcnosti reálne. Jedine možno keď som mal 17 rokov a nič iné ako bike ma nezaujímalo. Vyzeralo to sľubne, ale bola to trochu iná doba, sociálnym sieťam sa ešte neprikladal taký význam, všetci pozerali len na výsledky. Značky, ktoré by ma vtedy mohli supportovať si povedali, že s tým počkajú pár rokov a uvidia, ako sa to vyvinie. Za ten čas prišiel boom s podporovaním young guns - mladých talentov, a ja som, paradoxne, už bol dospelý. Keď som začínal ja, ešte to nebolo trendy. Ja som z generácie, ktorá musela najskôr preukázať výsledky a až potom žiadať o support. Dnes môžu mladí ľudia vytvárať zaujímavý obsah na sociálnych sieťach a nemusia mať za sebou veľké výsledky, aby ho získali.
Ako fungujú enduro súťaže?
Enduro je veľmi komplexná disciplína. Za deň v nej absolvuješ päť zjazdov, pri ktorých sa meria ti čas. Ten sa následne sčíta a vytvorí tvoj celkový čas. Ak sa ti jedna etapa nepodarí podľa predstáv, stále máš šancu dohnať to v tých ďalších. V tom je rozdiel oproti disciplíne downhill, kde jedna chyba môže pokaziť celý výsledok. Okrem toho, v endure si musíš na kopec vyšliapať sám, čo je fyzicky dosť náročné. Väčšinou sa bez pomoci lanovky musíš dostať na vrchol okruhu dlhého 30 až 40 km, čo znamená, že si odkázaný sám na seba. Musíš si so sebou vziať dostatok tekutín, jedlo a byť pripravený na všetko, čo príde. Fyzická pripravenosť a správne rozloženie síl sú kľúčové. Enduro vyžaduje byť komplexným jazdcom, ktorý si vie poradiť s rôznymi podmienkami počas preteku a práve táto komplexnosť robí z endura náročnú, ale zaujímavú disciplínu.
Čo všetko zahŕňa tréning na enduro súťaže?
Je to určite kombinácia silového tréningu v posilňovni, intervalového tréningu zameraného na dynamiku a určite aj cestnej cyklistiky, pretože potrebuješ mať najazdených dostatok kilometrov, aby to tie nohy zvládli. To sú také tri základné segmenty, ktoré musíš trénovať, aby si zvládol zajazdiť enduro preteky. Bez toho to nejde. Myslím, že to robí väčšina pretekárov a potom je to už na každom z nich, ako si to rozloží a na základe toho bude niekto vynikať vo vytrvalosti a niekto zasa v sile alebo dynamike.
Kde máš svoj home spot, kam chodíš trénovať?
V okolí Prahy je toho na jazdenie celkom dosť. Je tu tiež obrovská komunita enduro riderov, ktorí jazdia na lokálnych trailoch. Dosť často chodím na Točnú, čo je vlastne taký lesopark plný cestičiek a trailov. Mám to doslova za barákom, takže tam chodím asi najčastejšie. A ďalej sú to napríklad ešte kopce v pohorí Brdy, ktoré sú kúsok od Prahy. Tam sa nachádza tiež dosť veľa trailov a nemám ďaleko.
Keby si to mal celkovo zhodnotiť, čo bol tvoj najväčší doterajší úspech v endure?
V roku 2019 som vyhral celú českú enduro sériu a celkovo to bol rok, kedy som bol v úvodzovkách neporaziteľný. Väčšinu pretekov, na ktorých som bol, som dokázal vyhrať. Minulý rok som v českej enduro sérii skončil v celkovom poradí štvrtý, čo tiež nie je úplne zlé vzhľadom na to, že sa mi v januári (minulého roku) narodil syn. No a potom možno ešte spomeniem aj 35. miesto na Svetovom pohári. Síce to nie je nič, s čím by som urobil dieru do sveta, ale vo chvíli, keď tam ideš a si najlepši z Čechov, tak to tiež poteší.
Čo robíš keď sa nedá jazdiť? Napríklad cez zimu.
Snažím sa jazdiť celoročne aj tu v Česku, a keď to nejde, tak za teplom niekam vyrazím. Je dôležité neprestávať jazdiť, aby si nestratil kontrolu a rýchlosť, ktorú si si na biku vybudoval. Ale ak sa to naozaj nedá tak si rád vybehnem aj na snownoard alebo skiaply, tento rok to prvýkrát absolvujem s malým na chrbte, takže to bude trochu iné, ale teším sa na to. A celkovo ma baví aj kempovanie a lifestyle s tým spojený, preto sa vždy teším keď vymením enduro za gravela, vezmem rodinku a ideme niekam kempovať a užijeme si spoločne strávený čas.
To znie super! Vy to máte trochu náročnejšie ako freestyle rideri, ktorí majú haly, kde môžu celú zimu trénovať. Vy ako enduro alebo downhill jazdci, vlastne musíte buď odcestovať alebo proste chvíľu nejazdiť, nie?
Áno, alebo je tu ešte možnosť ísť jazdiť aj v nečase. Jazdenie v nepriaznivom počasí, či už ide o blato alebo sneh, je skvelým tréningom. Aj keď sa ti možno na začiatku nechce, vyraziť do takýchto podmienok môže byť veľmi prospešné. Nikdy totiž nevieš, kedy sa ti tieto skúsenosti zídu, pretože jazdiť za ideálnych podmienok nie je až taká veľká výzva a zvyknúť si na jazdu v náročnejších podmienkach ti môže len pomôcť. Skutočný tréning začína, keď vyrazíš na bike v momente, kedy by si za normálnych okolností nešiel. Enduro v tomto ohľade ponúka istú výhodu, pretože fyzická aktivita pri šliapaní ťa dokáže zahriať aj počas chladnejších mesiacov. Nemusí ísť o celodenné výjazdy, ale aj dve hodiny ti môžu poskytnúť cenný tréning a udržať ťa v kontakte s bikom.
Od minulého roku si súčasťou Horsefeathers bike tímu. Ako to zatiaľ hodnotíš?
Návrat Horsefeathers do bikeovej scény som vnímal veľmi pozitívne. Pred tým, než som bol sám súčasťoum tímu som to sledoval a bol som zvedavý, ako bude vyzerať a kto do neho bude patriť. Výber riderov ma viac-menej neprekvapil, keďže celá značka je orientovaná na freestyle, aj skladba riderov tomu odpovedala. A čo sa týka mňa, mám pocit, že som tam trochu mimo túto líniu, keďže som viac pretekár ako freestyler. Ale práve aj na tom, by som v rámci svojej pozície v HF rád zapracoval a pomaly pomáhal rozširovať portfólio našich riderov. Aby tam bolo "z každého rožku trošku", freeride rideri ako napríklad Gaspi, freestyle rideri ako Teo Kováč, freestyle/influenceri ako je Tomáš Zejda a tiež viac pretekárov ako som napríklad ja. A samozrejme by som sa chcel zamerať aj na young guns, mladých perspektívnych bike riderov, pretože si pamätám, ako som vyrastal na akciách typu Kozy style a podobne, ktoré Horsefeathers v tej dobe podporovali a hrozne ma to bavilo. Rád by som to mladšej bike generácii trochu priblížil. Svoje pôsobenie v HF tíme zatiaľ hodnotím pozitívne, s chalanmi sa poznám už dlhšie a po našom prvom spoločnom minuloročnom fotení som si istý, že táto spolupráca bude prínosná, a prinesie nám aj kopu zábavy.
Minulý rok si sa stal otcom. Ako to zatiaľ vnímaš? A myslíš že bude z malého bajker?
Je to rozhodne nová životná etapa a veľká zmena. Asi nie taká veľká ako pre moju partnerku, ale určite je to nový pohľad na vec. Dosť sa mi zmenili priority a neúspech na pretekoch už nie je taký dôležitý, v porovnaní s tým, že tam môžeme byť spolu ako rodina. To mi to vynahradzje. Je to pre nás oboch niečo nové, ale tešili sme sa na to, a som za to rád. A či bude z malého bajker? Dúfam, že áno, ale uvidíme, podporíme ho v hocičom, čo ho bude baviť.
Na záver nám prezraď aké sú tvoje plány na túto sezónu, čo sa biku týka?
Tak tento rok je toho pomerne veľa, a to aj vďaka tomu, čo nás všetko v rámci HF bikových eventov čaká. Budeme takmer všade, či už je to seriál Českej enduro série, preteky Blinduro alebo tie najväčšie bikové festivaly, všade tam budeme s Horsefeathers stánkom. No a všade tam budem ja pretekať, v pláne je ísť celý seriál Českej endurosérie, všetky preteky Blinduro a tiež by som sa chcel zúčastniť svetového pohára v endure v neďalekom Poľsku.
JAKUBOVE TOP BIKE PRODUKTY
Peyton bunda - mám rád strih tejto bundy, ktorý ma neobmedzuje v pohybe, kapucňa sa dá pretiahnuť aj cez prilbu a svoju funkciu ochrany proti nepriaznivému počasiu si plní na 100%.
Fury dres - univerzálny dres, ktorý je pohodlný a rád si ho beriem na jazdenie s kamošmi.
Kraťasy Stoker - sú pružné, optimálne na enduro jazdenie a spĺňajú moje očakávania.
Scorpio fotochromatické okuliare - pri enduro jazdení sa často menia svetelné podmienky, často prechádzaš zo svetla do tieňa, a na to sú tieto okuliare ideálne.
