Vášnivý cestovateľ, boardsports nadšenec, káva&pivo lover, fotograf a videomaker. Reč je o Vojenovi Smíškovi, našom bývalom HF crew kolegovi a súčasnom marketérovi pre český turizmus. S Vojenom sme sa porozprávali o tom, ako to v Horsefeathers vyzeralo počas jeho pôsobenia, viac ako 10 rokov dozadu, o jeho cestách, aj o jeho súčasnom gastro biznise s názvom Shots and Sparks.
Ahoj Vojen, môžeš sa nám na začiatok predstaviť, prosím?
Volám sa Vojen Smíšek, mám 38 rokov a som z Južných Čiech, kúsok od Budejovíc. Od roku 2016 žijem v Lipne nad Vtavou, na upätí ski areálu Lipno, o který se s partou staráme, a kde som odštartoval svoju snowboardovú kariéru, ktorá ma doviedla až k Horsefeathers a ďalším aktivitám. Momentálne sa živím ako PR a marketing manažér. Pracujem v manažmente cestovného ruchu v rámci Budejovickej oblasti, a tiež tvorím video obsah pre sociálne siete @jiznicechy. To je môj full-time job, ale štyri roky sa s priateľkou venujeme aj nášmu espresso baru s názvom Shots and Sparks. Je to pojazdný espresso trailer, ktorý má svoje pevné stanovisko pár metrov od vody na cyklotrase v Lipne nad Vltavou. V ponuke máme výberovú kávu, lokálne pivko, cider a rôzne limonády. Veľmi nás to baví, je to aj takou terapiou a zmenou oproti manažérskej práci. Tento rok plánujeme expandovať, v susednej obci budeme otvárať kamennú prevádzku s výberovou kávou, pivom a malým občerstvením.
Ako vznikla idea, mať takúto búdku s gastrom?
Lásku ku káve vo mne prebudili moji rodičia, ktorí si doma robili domáce espresso z pákového stroja na kávu, ktorý v tej dobe nebol úplne bežný. Na vysokej škole som si potom zaobstaral niečo podobné, robil som espresso a spolužiaci za mnou medzi prednáškami chodili na internát na kávu. Smiali sme sa, že je to kaviareň u Vojena na 7. poschodí. Postupne som sa dostal k výberovej káve, zaujalo ma to, začal som ochutnávať rôzne druhy výberoviek a cez jednu kamarátku som sa nakontaktoval na jej manžela, ktorý má pražiareň. A tak sme sa doma zásobili výberovou kávou a pokračoval príbeh z vysokej školy, kedy ku nám kamoši pravidelne chodili na kávu ako do kaviarne. Práve oni nám navrhli, aby sme si niekde otvorili kaviareň, a tak sme sa odhodlali, a cez covidové leto 2021 sme spustili náš espresso trailer.
Ako prebiehalo otvorenie vašej pojaznej kaviarne?
S kamarátom sme na 3 mesiace zavreli do dielne a postavili stánok na príves za auto. Konečne som využil svoje strojárske vzdelanie, zvarili sme konštrukciu, nahodili sme na ňu plechy, zaviedli sme tam vodu, elektriku a rozvody. Všetko DIY. Otvorili sme to v júli, v tej dobe tam bolo naozaj veľa ľudí, kvôli covidu všetci trávili leto doma a Lipno je celkom vyhľadávaná lokálna destinácia. Takže sme bez prípravy rovnými nohami skočili do plnej prevádzky, veľa vecí sme dolaďovali a riešili za chodu. Nebolo to na začiatku jednoduché, ale už vtedy sme vedeli, že nás to strašne baví, takže sme sa museli hecnúť a dať to. A teraz úspešne otvárame štvrtú sezónu.
Čo považuješ za top produkt z vášho sortimentu?
Minulý rok sa nám na Bali podarilo dohodnúť dodávateľa výberovej kávy a to bol celkom hit. Tento rok ju zatiaľ ešte nemáme, lebo balijská kávová sezóna sa, bohužiaľ, nezhoduje s tou našou. Ale dúfame, že to ešte stihneme. Tým, že sme na Bali boli osobne, poznáme odkiaľ káva pochádza, poznáme človeka, ktorý ju pestuje, a jeho dcéru, ktorá firmu vedie, to bolo omnoho osobnejšie a to sme ľuďom, ktorí si ju u nás dali, zdeľovali. Zrazu ten produkt už nebol anonymný, dostal reálnu tvár a podobu, a tým to bolo pre ľudí zaujímavejšie.
Čo ťa na tejto práci najviac baví?
To, že to ľudí baví, a že sa k nám pravidelne vracajú. Či už sú to lokáli, alebo ľudia, ktorí sú na Lipne len na dovolenke. Pri cyklotrase zrazu nájdu búdku s nápojmi, je to totálny punk, ale s dobrou kávou. Občas sa stane, že sa k nám vracajú ľudia aj po roku, pamätajú si nás a prichádzajú priamo za nami. Neskutočne ma nabíja pozitívnou energiou keď viem, že to nerobíme primárne len pre ten biznis, ale pre pocit, že sme ľuďom spríjemnil dovolenku alebo bežný deň.
Ty si aj vášnivý cestovateľ, čo pre teba cestovanie znamená?
Cestujem od malička, máme to v rodine. U nás sa peniaze utrácali za cestovanie, dobré jedlo a pitie. A to ma pravdepodobne formovalo. Ostalo to vo mne, či už láska k cestovaniu, alebo k výberovej káve. Naše rodinné dovolenky vyzerali ako dnešné roadtripy. Cestovali sme autom po celej Európe, celý školský rok som sa tešil na prázdniny, kedy zase vyrazíme. Zakaždým to bolo zážitkami nabité dobrodružstvo. Môj dedo takisto veľa cestoval, v 90tych rokoch sa vydával na celkom náročné, a na tú dobu neobvyklé, expedície. Napríklad do Papuyi Novej Guineyi k domodordým kmeňom a podobne. Moju prvú väčšiu cestu som absolvoval v roku 2015, keď som skončil v Horsefeathers a vydal som sa do Thajska. Ázia sa mi zapáčila - skvelé jedlo za málo peňazí, super dobrodružstvo, lacné presuny, len s batohom. Chcel som sa tam vrátiť zas a zas. Takže potom to už išlo - Srí Lanka, opäť Thajsko, Filipíny, odkiaľ som si nanešťastie priviezol aj horúčku dengue a žltačku, Bali, Portugalsko, Maroko, opäť Bali a tak ďalej.
Máš nejakú dream destináciu, kam by si sa chcel pozrieť?
Na bucket liste mám už dlho Vietnam. Ale tých destinácií, kam by som sa chcel pozrieť mám hrozne veľa - napríklad vydať sa po stopách môjho deda do Papuyi Novej Guiney, z ktorej budeme mať tento rok kávu, alebo ísť objavovať ďalšie indonézske ostrovy, ktoré sú takisto obrovským zdrojom kávy, ktorú ešte nikto neobjavil. Tie ma lákajú aj skrz surfing, bolo by fajn zasurfovať si na nejakých skvelých surfových secret spotoch, keďže známe surf destinácie už väčšinou bývajú preplnené.
Máš nejaké cestovateľské plány na tento rok?
Tento rok robíme veľkú investíciu do nového biznisu, ako som už spomínal, plánujeme otvoriť kamennú prevádzku nášho espresso baru, takže nejaké veľké cesty neplánujeme. Ale na jednom plese sme vyhrali letenky do španielskej Valencie, takže to určite využijeme a pôjdeme tam objavovať lokálne výberové kaviarne.
Idete si celkom aj vanlife, aké sú vaše obľúbené destinácie?
S dodávkou jazdíme majmä po Česku, spíme v nej aj keď navštevujeme kamošov. Často chodíme na Šumavu, ale väčšina parkovísk, ktoré sa tam nachádza, spadá pod národný park a je tam možnosť, že vás odtiaľ vyhodia aj s pokutou. Takže sa snažíme vychytávať parkoviská, kde to možné je, a zároveň sa snažíme byť nenápadní. Prijsť večer, odísť skoro ráno, a hlavne po sebe nezanechať žiaden bordel. Občas vyrážame aj na Južnú Moravu, kde máme príbuzných a kamošov, a jazdíme tam aj za vínom.
Poďme teraz prejsť k tvojmu pôsobeniu v Horsefeathers. Kedy to bolo a čo si mal na starosti?
Prvýkrát som sa k Horsefeathers dostal ešte na strednej škole skrz snowboardový kemp do Francúzska, na ktorom boli aj vtedajšie najväčšie snowboardové hviezdy, bývalí HF rideri Richard Skandera, Honza Zajíc alebo aj, vtedy len 13-ročný, Roman Dlauhý. Richard ma oslovil, či by som im nešiel pomôcť shapovať park na snowboardový event Horsefeathers Jib Masters do Černýho Důlu. Večer na afterpárty ma niekto predstavil Hanušovi, spoluzakladateľovi Horsefeathers, ktorý mi ponúkol brigádu v HF sklade. A to odštartovalo moju cestu so značkou Horsefeathers, s ktorou mám dodnes skvelé vzťahy a som za to hrozne rád. Postupne som začal pomáhať na eventoch City Jib a Pleasure Jam a v priebehu toho prišla ponuka na full-time pozíciu HF junior sales manažér pre český trh, ktorú som, samozrejme, prijal. Musím priznať, že som zažil ešte aj tie HF punkové časy, kedy párty začínala v piatok po práci a končila v pondelok ráno pred prácou, haha. Neskôr som sa v rámci HF presunul na pozíciu snowboard team manažér, čo bola pre mňa príležitosť, ktorá sa neodmieta.
A ako si spomínaš na roky strávené ako HF snowboard team manažér?
Zo začiatku to bolo celkom náročné, pretože sme prechádzali zmenou v riders marketingu. Najskôr to bývalo tak, že rideri dostali na sezónu oblečenie, budget a keď sa zúčastňovali nejakého projektu, či už to bolo točenie/fotenie alebo preteky, niekto ich naložil do dodávky, všetko im zariadil, odviezol ich na kopec, "zapol ich do viazania" a nechal ich robiť si svoju prácu. O všetko mali postarané, nemuseli nič riešiť, iba jazdiť. Postupne sa to ale začalo preklápať do toho, že si rideri museli začať budovať sociálne siete a sami sa na nich propagovať, tak ako to poznáme dnes. Museli začať byť proaktívni, sami si vymýšľať kontent a realizovať ho. A tento prechod bol pre niektorých riderov nesmierne náročný. Bolo to, bohužiaľ, príčinou zániku aj nejakých riders kontraktov.
Čo bolo highlightom tvojej kariéry v HF?
Highlightom mojej kariéry v HF bol najskôr vstup Eikiho Helgasona do tímu, ktorého som sprevádzal po Prahe a Plzni a zasväcoval som ho do chodu značky. A následne takisto aj vstup Halldóra Helgasona do tímu. Bol som pri prvých jednaniach, ktoré boli super tajné, pil som s ním pivko v plzeňských podnikoch, a nikomu som to nesmel povedať. A keď prišiel deň odhalenia tejto spolupráce, vyzdvihol som ho na letisku a cez zadné dvere som ho prepašoval na sales meeting v Taliansku, kde sa to dozvedeli aj všetci ostatní. Bolo to skvelé. Za takéto zážitky som mega rád.
