vľavo: Adam Graňák, vpravo: Milan Purdeš
Ako vznikol tento nápad? Vytvoriť multifunkčnú športovú halu.
Vytvorili sme ju na základe iniciatívy nášho kolegu Milana Purdeša, ktorý s týmto nápadom prišiel a spolu s Tomášom Leiblingerom to začali kreovať. Potom prišli za mnou a ja som to dal dokopy skôr po ekonomickej stránke. Tým, že sme aj s Tomášom vtedy pracovali pre RedBull, mali sme k športom ako skate, snowboard, lyže, gmynastika a trampolíny blízko. Slovo dalo slovo, a tak to nejak vzniklo. Samozrejme, klasicky pri pive.
Ako dlho trvala realizácia - od pivovej myšlienky až po finálne otvorenie haly?
Nebolo to úplne krátko. Myslel som si, že to pôjde rýchlejšie. Prvý nápad padol asi v roku 2014, na pozemku sme stáli v roku 2016 a v septembri 2017 sme kolaudovali.
Boli tam nejaké komplikácie alebo všetko prebehlo hladko?
Komplikácie pri podnikaní sú vždy. Pri podnikaní v športe - asi krát tri. A pri stavbe športovej haly - krát desať. Našim zásadným problémom bolo, že sme si projekt nechali vypracovať firmou, ktorej sme dali rozpočet, a ktorá nám tesne pred udelením stavebného povolenia povedala, že to vlastne bude stáť dvakrát toľko, ako sme chceli. Preto nám chvíľu trvalo, kým sme našli inú firmu, ktorá sa dostala do rozpočtu, ktorý sme si vedeli predstaviť.
vľavo: väčší skok s povrchom snowflex, vpravo: tréning na trampolíne
Čo to vlastne Hangair je? A čo sa tam nachádza?
Hangair je športové centrum, ktoré sa zameriava hlavne na netradičné alebo komunitné športy - skateboard, kolobežky, ďalej suchá príprava na lyže a snowboard, skoky na snowflexe - indoorovej napodobenine snehu do veľkého foampitového bazéna, gymnastická plocha, trampolíny (veľká freestylová trampolína, na ktorej si lyžiari, snowboardisti, wakeboardisti trénujú triky, ktoré potrebujú dostať do hlavy, aby sa im ľahšie robili na snehu alebo na vode). Toto všetko smeruje k tomu, aby bolo kde trénovať športy, ktoré nemajú až takú veľkú podporu. Je to podstata celého Hangairu, či už ako športoviska alebo ako myšlienky.
Pre koho je hala určená? Len pre športovcov alebo aj pre širokú verejnosť?
Keď sme tento projekt začínali, mysleli sme si, že k nám budú chodiť len športovci - či už hobíci alebo profíci, ktorí potrebujú doplniť svoj tréningový proces, ale mýlili sme sa. Veľkú väčšinu tvoria práve bežní návštevníci - mladí ľudia medzi 10 - 20 rokov, využívajúci trampolíny ako prípravu na športy, ktoré robia, alebo by chceli robiť. A potom k nám chodí dosť veľa rodičov, ktorí pravdepodobne pred tým skejtovali, alebo mali blízko k tomuto športu a chodia sa k nám s deťmi vyblázniť a splniť si sen o skejtovaní s deťmi v rampe. Je príjemné sa na to pozerať.
Chodia k vám trénovať aj nejaké známe osobnosti?
Neviem, či sú to práve známe osobnosti, ale sú určite známe v komunitách. Z vodných športov je to Michal Zub, Tomáš Jadrný z Čiech, niekoľkonásobná majsterka sveta vo wakeskate Zuzka Vráblová, snowboardistka Baška Števulová s deťmi a v rámci eventov sa za nami zastavil aj skater Max Habanec. Snáď som na nikoho nezabudol, ak áno tak sa ospravedlňujem, že som ho nezaradil medzi známe osobnosti.
vľavo: skejter Max Habanec v Hangairi počas svojej MAXSPACE tour, vpravo: náš snowboard rider Zoltán
Ako prebiehala samotná výstavba prekážok? Vymysleli a nadizajnovali ste si ich sami?
Navrhovali sme si ich sami. Bola to tímová práca, najviac práce tam odviedol Tomáš so svojim štvorčekovým papierom. Potom sme to dali postaviť profíkom zo stavebnej firmy. Prekážky sme konzultovali s chalanmi z Fínska, ktorí sa stavaním podobných hál živia, a tí nám to odobrili. Teraz by sme už možno pár vecí, ktoré na tých štvorčekových papieroch a vizualizáciách nebolo vidieť, prerobili. Ale myslím, že v rámci možností sme využili priestor na maximum.
Kto bol pokusným králikom na skokoch keď už boli postavené a bolo ich treba vyskúšať? Kto to hecol?
Bola to losovačka. Nakoniec sa toho ujal Milan, ten išiel na snowboarde, lebo sme potrebovali odskúšať či má skok správny tvar a či sú rádiusy spravené dobre. To bolo okej. Na lyžiach som mal ísť prvý ja, ale Tomáš povedal, že ak padnem, on sa už neodváži. Tak išiel prvý on - samozrejme sa vysekal, takže ja som mal veľký rešpekt. Našťastie som to nejak dal, ale všetci sme si povedali, že to treba prerobiť. Skok bol príliš vysoký a rovinka pred skokom príliš krátka. Takže sme to celé prerábali. Chceli sme, aby sa tam dali točiť dvojité triky, ale materiál snowflex, ktorý je na povrchu skokov, nie je taký dynamický a rýchly ako sneh. Skok sme museli trochu predĺžiť a znížiť, pretože to bolo dosť nakopnuté. Zatočiť tam dvojitý trik síce nie je také jednoduché, ale napríklad taký Miško Oravec, freestylový lyžiar, to dal úplne s prehľadom.
vľavo: „suchý“ tréning skokov na snowboarde, v strede: rotácie na bounceborde na trampolíne, vpravo: skate plaza v Hangairi
Máš nejakú obľúbenú časť haly? Kde napríklad chodíš trénovať aj ty sám?
Moja obľúbená časť haly je záhrada, tá je super. A priznám sa, že ešte strecha Hangairu. Lebo tam môžeme chodiť iba my. Je tam super výhľad a kľud. Na začiatku sme na nej trávili veľa času, lebo sme si potrebovali vyčistiť hlavu, keďže sme v hale trávili veľmi veľa času. Teraz sa to už zlepšilo, našli sme si tých správnych ľudí, ktorí to za nás ťahajú, takže my už máme čas aj na iné záležitosti. Ja, bohužiaľ, trávim najviac času na stoličke v kancelárii. Všetci mi hovoria, aké to musí byť super mať športovisko a stále tam blbnúť, ale pre mňa je najrýchlejším pohybom rýchla otočka na stoličke.
Povedzme, že by som sa chcela do zimy naučiť backflip (salto vzad) na snowboarde a prišla by som s tým za vami do haly. Čo by ste so mnou spravili?
V prvom rade by sme ti dali podpísať reverz, haha. V druhom rade by sme ti odporučili trénera. Boris Karolčík, náš snb tréner, by určite vedel ako to nastaviť. Najskôr by si určite potrebovala trochu spevniť telo, lebo keď tie skoky vidíš na X-Games tak sa zdajú byť jednoduché, ale keď potom človek príde na trampolíny a reálne to začne skúšať, zistí, že to tak nie je. Je to naozaj o fyzickej príprave, ktorou sa dajú eliminovať aj zranenia. Potom by si šla na trampolínu, najskôr by si sa na nej naučila skákať, ďalej by si sa naučila backflip do fonpitu a neskôr aj na trampolíne. Máme tam aj závesné laná, ktorými by sme ťa vedeli istiť, takže nie je šanca, že by si si nejako ublížila. Keby si toto všetko absolvovala a bolo by to fajn, začala by si na skokoch. Najskôr na malom, aby si zistila ako skok reaguje a postupne by sme šli na väčší, aby si získala dostatočnú rýchlosť na to, aby si ten backflip dala. Takýto prípad sme v hale už reálne mali, bol to človek, ktorý síce jazdil na snowboarde, ale takéto veci neskákal. Trvalo to asi mesiac a pol a ten backflip potom na snehu dal. Takže si myslím, že by to šlo.
Decká na skejtovom kurze
Super! Takže je šanca aj pre dospelých ľudí, aby si u vás splnili svoje tínedžerské sny o snowboardovaní, skejtovaní, trikoch a podobne. Organizujete aj kurzy pre dospelých?
Áno, organizujeme kurzy aj pre dospelých. Niektoré sú zmiešané a niektoré sú vyložene pre dospelých. Napríklad gymnastika, trampolíny sú čisto pre dospelých a bajky, skejty, kolobežky sú mix. Tam nejde o to aký je človek starý, ale aký má skill. Na bajkoch sa nám napríklad stretávajú 10 roční chalani so 40 ročnými chlapmi a to isté sa stáva aj na skejtoch.
Čiže chodia ku vám aj ľudia aj vo vyššom veku, ktorí si povedia: „Vždy som chcel vedieť skejtovať, vždy som chcel vedieť robiť saltá - idem sa to teraz naučiť“.
Áno, chodia. Nie je ich moc, ale je vidieť, že je to ich sen, chcú si to vyskúšať a hlavne sa nehanbia, lebo na to je to prispôsobené. Proste preto sme tam.
Jedna zákulisná otázka na záver - čo sa deje za bránami Hangairu, keď večer zavriete? Predstavujem si to tak, že zamknete, dáte si jedno čapované pivko a idete na trampolíny, skákať, proste zamestnanecká párty. Je to tak?
Haha, z časti to tak je. Niekedy tam zamestnaci naozaj ostanú, keď sa pozbiera partia a chcú si po práci ešte zaskejtovať, dať si pivo alebo sa vyblázniť na trampolíne. S tým nemám problém. Hlavné je, aby si tam vtedy nijak neublížili. Navyše tam máme aj kamery. A musím sa priznať, že ich pomerne často kontrolujem. Je super, že máme aj záhradu, kde sa dá ostávať dlhšie, prípadne si opiecť nejaké špekačky a podobne.
A špekačkami ukončíme toto interview. Adam, ďakujem za rozhovor, prajem veľa úspechov tebe, aj Hangairu.
Záhrada je miestom na chill, pivká, skejtovanie a letné premietanie filmov
Celý rozhovor s Adamom si môžeš vypočuť aj ako podcast na Spotify.
