Belgická snowboardová hviezda Jules De Sloover púta pozornosť od momentu, keď v roku 2019 získal striebro na Európskom olympijskom festivale mládeže. Jules, ktorý je súčasťou HF tímu a jazdí aj za Freestyle Team Ice Mountain, prináša do slopestylu a big airu odvážny štýl a skills, čím posúva belgický snowboarding na svetovú scénu. Porozprávali sme sa s ním o jeho ceste, najlepších momentoch a o tom, čo ho motivuje ísť stále ďalej.
Ako a kedy si sa dostal k snowboardingu a čo ťa pri ňom udržalo?
No, vlastne som začal lyžovať, keď som mal len dva a pol roka, väčšinou v krytej hale. Keď som mal päť rokov, konečne som bol dosť veľký na to, aby som vyskúšal snowboardové topánky, tak som sa pridal na týždňový snowboardový tábor. Tak veľmi sa mi to páčilo, že som absolvoval aj druhý týždeň, a odvtedy som all in. Pokračoval som v tréningu na vlastnú päsť a potom sa ma miestny freestyle tím opýtal, či sa nechcem pridať. Od tej doby som sa freestyle snowboardingu venoval naplno a je to moja vášeň až dodnes!
Koľko si mal rokov, keď si sa pridal k miestnemu freestyle tímu? A kedy si spravil krok k súťaženiu na národnej a medzinárodnej úrovni?
Do freestyle tímu som sa pridal v šiestich rokoch a postupne som na sebe stále pracoval. Keď som mal 14 alebo 15 rokov, pozvali ma do národného tímu, a vtedy to začalo byť naozaj vážne. A teraz som tu, súťažím na svetovej úrovni.
A aký je to pocit reprezentovať Belgicko, krajinu bez hôr, na medzinárodnej snowboardovej scéne?
Je to vlastne celkom vtipné! Belgicko nemá žiadne hory, takže ľudia sú vždy prekvapení. Ale máme tri kryté haly, a práve tam som trénoval. Nepremýšľam až tak o tom, že reprezentujem Belgicko ako krajinu, robím to hlavne pre seba, pretože tento šport naozaj milujem. Ale je fajn, keď ľudia hovoria: „Wow, ty si šampión z Belgicka!“ aj keď nemáme žiadne veľké hory.
Súťažíš v big air a slopestyle disciplínach. Máš medzi nimi nejakú preferenciu? A ak áno, prečo?
Určite slopestyle! Je rozmanitejší a viac pripomína „skutočný“ snowboarding. Big air je len jeden skok a trik, skoro ako gymnastika vo vzduchu. Ale v slopestyle máš raily, viaceré skoky a výzvu dať čistú jazdu – je to celistvejší zážitok. Pre mňa je to omnoho viac uspokojujúce.
Tvoja kariéra ide naozaj pôsobivým smerom. Môžeš sa s nami podeliť o niektoré momenty, ktoré pre teba veľa znamenali, či už sú to úspechy alebo chvíle, na ktoré rád spomínaš?
Určite. Odísť backside 16 bolo obrovské, a vyhrať knuckle huck na Spring Battle bola paráda. Dostať sa do finále na Majstrovstvách sveta v Gruzínsku bol tiež veľký moment. Každý z týchto míľnikov mi pripomína, ako ďaleko som sa dostal.
Keď sa pripravuješ na triky ako backside 16, čo ti beží hlavou? A ako si udržiavaš pokoj, keď nejde všetko dokonale?
Úprimne, v tomto bode je to už takmer automatické. Pred štartom si vizualizujem celú jazdu, ale keď už idem, je to len svalová pamäť. Ak sa niečo pokazí na súťaži, snažím sa prispôsobiť a pokračovať ďalej. Na tréningu beriem chyby ako súčasť procesu. Učíš sa, prispôsobíš a skúsiš to znova.
Povedz mi niečo o svojom tréningovom zázemí doma. Sú kryté zjazdovky dostatočné na prípravu na súťaže?
Ani nie, aspoň nie na skoky. Kryté zjazdovky sú skvelé na tréning na railoch, ale žiadny krytý skok nie je dostatočne veľký na triky na úrovni svetového pohára. Na skoky často trénujem na suchej zjazdovke v Belgicku s názvom Sky Park, a keď potrebujem skutočný sneh, cestujem na miesta ako Corvatsch vo Švajčiarsku alebo Absolute Park v Rakúsku.
Keď už hovoríme o tréningu, viem, že si sa pri jednom nedávno zranil. Môžeš mi povedať, čo sa stalo a ako prebieha rekonvalescencia?
Jasné. Bolo to počas bežného tréningového dňa, keď som na prvom skoku pretočil front 14 a pri ďalšom pokuse som nedoskočil. Členok sa mi škaredo vyvrtol a kus kosti sa odtrhol spolu s väzom. Pred tromi týždňami som bol na operácii, ale zotavujem sa dobre a už som späť na nohách. V decembri sa plánujem vrátiť k tréningu.
To rada počujem! Trochu zmením tému – keby si mal opísať ideálny deň na snowboarde, ako by vyzeral?
Musel by to byť deň s jasnou oblohou, bez vetra, s perfektnými skokmi a dobrou hudbou v slúchadlách. Alebo deň s jasnou oblohou po veľkej nádielke snehu, kedy idem jazdiť backcountry s kamošmi – nikdy nie sám kvôli bezpečnosti. Obe možnosti znejú úplne ideálne!
Máš nejaké koníčky mimo snowboardingu, pri ktorých rád vypneš?
V lete rád wakeboardujem a občas si zájdem na bouldering. Ale úprimne, keď chcem vypnúť, kľudne si zájdem aj na krytú zjazdovku!
Si súčasťou HF family už asi štyri roky. Aký je to pre teba pocit byť súčasťou tímu?
Veľa to pre mňa znamená. Na začiatku som poznal len Tomáša, marketingového manažéra, takže to pôsobilo skôr ako bežné sponzorstvo. Ale po minuloročnom týždennom stretnutí tímu som cítil silné spojenie. Ľudia z Horsefeathers sú neuveriteľne ochotní a podporujú ma – keď som si na Novom Zélande roztrhol nohavice, poslali mi nové do dvoch dní. Milujem ich oblečenie a teraz sa naozaj cítim ako súčasť rodiny.
Keď premýšľaš nad budúcnosťou, aké máš v snowboardingu ciele? Sú nejaké konkrétne súťaže alebo úspechy, na ktoré sa zameriavaš?
V krátkodobom horizonte sa sústreďujem na svetové poháre, majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku a dúfam, že sa kvalifikujem na olympiádu v roku 2026. Dlhodobo by som chcel byť niekto, ku komu ostatní rideri vzhliadajú, niekto, kto je známy pre svoj štýl a vášeň.
Máš nejakú radu pre začínajúcich jazdcov?
Určite – neponáhľajte sa. Najprv sa sústreďte na to, aby ste dokonale ovládali dosku, a ostatné príde samo. A čo je najdôležitejšie, udržujte si nadšenie a užívajte si každý moment.
Parádna rada! Ešte posledná otázka – aké sú tvoje obľúbené kúsky z novej kolekcie Horsefeathers?
Mám najradšej baggy strihy, bavia ma hlavne nohavice Baron a bunda Envoy. Tiež sa mi veľmi páčia rukavice a vo vnútri, v hale, nosím vždy mikinu Drown.
Perfektné! Vďaka za tvoj čas, Jules, a prajem skvelú sezónu.
