Tomáš Javůrek x Horsefeathers: Keď sa doodle art stretne s bike kolekciou

Ilustrátor a celoživotný skejťák Tomáš Javůrek priniesol svoj hravý rukopis do našej najnovšej bike kolekcie. Jeho autentický doodle art ožíva na drese, rukaviciach aj okuliaroch a zachytáva atmosféru trailov, radosť z jazdy aj prírodu okolo nás. Každý motív odráža jeho osobný štýl a prirodzené prepojenie s pohybom a ľuďmi okolo neho – ako sám hovorí: „Je to hlavne o troch veciach: príroda, priateľstvo a pohyb.“ Ako vznikal celý vizuál, čo ho inšpiruje a prečo je pre neho dôležitá komunita? To všetko sa dozvieš v rozhovore.

Ako by si sa predstavil niekomu, kto o tebe počuje prvýkrát?

Som Tomáš Javůrek, narodený v roku 1990. V podstate celoživotný skejťák a popri tom kreslím. Tieto dve veci sa u mňa nejako stretli uprostred a postupne do seba prerástli. Dnes sú pre mňa skateboarding a výtvarno úplne neoddeliteľné. Neustále jedno reaguje na druhé. Takže asi takto v skratke.

Čo ťa priviedlo ku kresleniu? Bol si to dieťa, ktoré stále kreslilo?

Presne tak. Kreslil som úplne všetko. Čokoľvek som mal v ruke, tak som si kreslil. Tým, že patrím ešte k tej staršej generácii bez high-tech hračiek, tak sme si veľa vecí museli vytvárať sami. Pamätám si, ako som si zobral LEGO panáčikov, vymýšľal si príbehy a kreslil si ich. Všetko som si predstavoval a prenášal na papier. A od toho sa to potom nejako prirodzene dostalo až do profesného života. Takže od detstva.

Ako vyzerá tvoja tvorba dnes? Máš veľmi autentický doodle štýl, ako si si ho vyprofiloval do takejto podoby?

Primárne to, čo robím, je čistá kresba. Chodím so skicákom všade. Idem na pivo, mám skicák. Sedím niekde, kreslím. Neustále sketchujem. Tie finálne veci sú potom vlastne len kompozície, také vyšperkované, kde používam jednotlivé skice. Ale to gro, to najdôležitejšie, sa deje práve v tom sketchovaní. Mám strašne veľa malých obrázkov a tie potom skladám dohromady do väčších celkov. Môj doodle štýl vzniká hlavne tým, že veľa kreslím a mám obrovský „arzenál“ skíc, s ktorými potom pracujem. A dôležité pre mňa je, aby bol rukopis konzistentný. Aby keď niekto uvidí jeden obrázok vytrhnutý z kontextu, vedel, že je môj.

Čo ťa okrem skateboardingu ešte inšpiruje?

Určite ulica, urbán, komunity ľudí. A potom klasické veci, ako láska, smútok, melanchólia. To je asi prirodzené, to má každý výtvarník.

Uživí ťa dnes umenie naplno?

Áno. Počas covidu som prišiel o prácu a mal som niečo našetrené bokom, tak som si povedal, že to skúsim. A odvtedy som sa už do klasickej práce nevrátil. Funguje mi to, takže som spokojný.

Kde môžu ľudia vidieť tvoju tvorbu?

Buď priamo v uliciach, robím murály. Alebo potom dosť spolupracujem so skate značkami, takže na skate produktoch a oblečení. Keď ideš do skateparku, je dosť pravdepodobné, že tam uvidíš niekoho, kto má na sebe niečo odo mňa. Občas robím aj výstavy, ale teraz nemám nič konkrétne, na čo by som vedel pozvať. Každopádne spomeniem jednu vec, každý rok sa koná Skateholders v Českých Budějoviciach. To je skvelá akcia, ktorá začínala úplne od nuly a dnes má celosvetovú účasť. Sú tam workshopy, filmy, prednášky a ja tam každý rok niečo robím. Minulý rok som tam mal autorské čítanie, pretože som vydal knižku skate rozprávok. A tento rok pripravujem takú obrázkovú „encyklopédiu etikety skateboardingu“, teda ako by sa ľudia mali správať, pretože veľa ľudí robí prešľapy, ktoré si ani neuvedomuje. Budem tam o tom mať prednášku a budem to hustiť do ľudí.

„Môj doodle štýl vzniká hlavne tým, že veľa kreslím. Mám obrovský arzenál skíc, s ktorými potom pracujem. Dôležité pre mňa je, aby bol rukopis natoľko konzistentný, že aj z jedného obrázka vytrhnutého z kontextu spoznáš, že je môj.“ — Tomáš

Ako pristupuješ ku kolaboráciám?

Mal som šťastie, že som na začiatku nebral zákazky. Chcel som si najskôr vybudovať vlastný štýl. Dnes to funguje tak, že značky prídu za mnou kvôli tomu, čo robím. Neprídu s tým, že chcú včeličku na syr. Prídu s tým, že chcú moju tvorbu. Takže ja nemusím ohýbať štýl, ale len aplikujem svoj rukopis na ich produkt. Vďaka tomu mám veľkú slobodu. A preto som vlastne spokojný s väčšinou vecí, čo som robil, často sú to projekty pre komunitu alebo s ľuďmi, ktorí sú mi blízki.

Čo stálo za vznikom spolupráce s nami v Horsefeathers?

Oslovil som vás ja. Pôvodne som si chcel spraviť a mať trenky so svojimi vlastnými ilustráciami. Ale zistil som, že je to technologicky dosť náročné. Vedel som, že Horsefeathers má výrobné možnosti, tak som ich oslovil. Nakoniec sme sa dostali k niečomu inému, k bike kolekcii. Chcel som využiť to, že viete vyrábať veci, ku ktorým by som sa ja nedostal. Tak vznikli bike dresy. Pre mňa to bola výzva, pretože to nie je úplne môj svet. Zaujímavé bolo aj to, že tentokrát som nerobil všetko sám. Ja som vytvoril jednu veľkú ilustráciu a váš grafik z nej poskladal finálny dizajn, rozložil prvky a menil farby. A to ma strašne bavilo, pretože som videl svoju vec spracovanú inak. Výsledok ma fakt potešil.

TOMÁŠ JAVŮREK X HF: DOODLE SÉRIA

„Vždy začínam rovnako – papier, ceruzka, rýchle skice. Väčšinou počmáram celý blok. Potom prichádza digitál – tablet, výber skíc, skladanie kompozície, farby. Ale to najdôležitejšie vzniká vždy na začiatku, pri skicovaní.“ — Tomáš

Čo zobrazujú ilustrácie?

Je tam hlavne komunita, ľudia spolu. Bajkeri, kamaráti, dvojice, skupiny. Je tam príroda, kopce, voda, zvieratá. Momentky ako objímanie, high five, hecovanie, chill. Keď sa na to pozriem, tak je to hlavne o troch veciach: príroda, priateľstvo a pohyb.

Môžeš nám popísať proces tvorby?

Vždy začínam rovnako, papier, ceruzka, rýchle skice. Väčšinou počmáram celý blok. Potom príde digitál, tablet, výber skíc, skladanie kompozície, farby. Ale to najdôležitejšie vzniká vždy na začiatku, v skicovaní.

Aké je to vidieť svoju tvorbu na produktoch, ktoré ľudia reálne používajú?

Je to super. Nemám rád veci, ktoré sa vyrábajú len preto, aby sa vyrábali. Ale keď viem, že to ľudia reálne používajú, že v tom jazdia, stretávajú sa a trávia spolu čas, tak to má pre mňa zmysel a robí mi to radosť.

Na čom aktuálne pracuješ?

Chystám sa na skate sezónu, už to nie je len sranda, treba sa udržiavať, haha. Takže ak si chcem tú sezónu užiť, musím makať už teraz. Z pracovných vecí teraz robím vizuál pre Shotgun festival v Hrádku nad Nisou, ktorý by som ľuďom určite odporučil.

Máš nejaký tip alebo odkaz pre začínajúcich alebo ašpirujúcich umelcov, ktorí by chceli žiť podobný život ako ty?

Ťažko povedať. Nikdy by som nepovedal, že sa to takto stretne. Vždy som chcel byť výtvarník, ale skateboarding bol pre mňa dlho skôr prekážkou, pretože som sa nedokázal sústrediť na jednu vec na sto percent. Potom ale prišiel moment, keď mi došlo, že to vlastne prekážka byť nemusí, ale naopak to môže byť moja výhoda. Odvtedy, čo som to pochopil a nejako si to nastavil, som tie dve veci spojil dokopy a začalo to dávať úplný zmysel. Aj keď to tak zo začiatku vôbec nevyzeralo, môže to fungovať. A ďalšia vec, podľa mňa netreba robiť len komerčné veci. To najdôležitejšie, čo si ja uvedomujem vo svojej práci, nie sú projekty, ktoré ma živia, ale tie pre komunitu. Napríklad skate projekty alebo moje rozprávky, ktoré potom rodičia čítajú deťom. A tie na to reagujú a robí mi to obrovskú radosť. Takže hlavne tieto veci.

(Pozn.: Kniha sa volá Skate Prdíky. Dá sa objednať priamo u Tomáša cez jeho Instagram, prípadne je dostupná v Brne v SpotStore alebo v Prahe na Darkslide.cz.)

Na konci už len pár rýchlych otázok.

Street alebo skatepark? Skatepark sám, street s kamošmi.

Papier alebo iPad? Papier.

Ticho alebo hudba pri tvorbe? Ticho.

Rýchla skica alebo premyslené dielo? Rýchla skica.