Od BMX cez enduro až po freeride. Andy Mitaš patrí k novej generácii českých bikerov, ktorí nechcú len pretekať, ale aj tvoriť, posúvať vlastné jazdenie a ukazovať bike svet po svojom. Rozprávali sme sa o jeho začiatkoch, vlastnom backyard spote, projekte Bike Destinations, spojení videa a biku aj o tom, prečo je pre neho najväčším cieľom jazdiť čo najdlhšie a hlavne tak, aby ho to stále bavilo.
Ahoj Andy, na začiatok sa nám prosím v krátkosti predstav.
Volám sa Andrej Mitaš, ale všetci ma poznajú ako Andyho. Aktuálne študujem na vysokej škole krajinné inžinierstvo, ale čo je asi najdôležitejšie, už približne desiatu sezónu sa venujem gravity jazdeniu na bicykli.
Začínal som na BMX, potom prišlo trailové jazdenie a postupne sa to preklopilo k enduro pretekaniu. To som potom po vážnejšom úraze opustil a presunul sa viac k dirt jumpu, freestylu a freeridingu.
Kedy a ako si sa vlastne dostal k biku?
Úplne odmalička ma rodičia viedli ku klasickej cyklistike. Zlom prišiel niekedy okolo roku 2015. Moji rodičia sú celoživotní kamaráti s Pavlom Horníkom, ktorý založil a vedie Rychlebské stezky. Vtedy ma tam vzali a ja som zistil, že na bicykli sa nemusí jazdiť len na výlety, ale že sa dá jazdiť aj po trailoch — a že to môže byť fakt zábava.
Ako by si dnes opísal svoj štýl jazdenia? A kde je tvoj bike home spot?
Asi by som to súhrnne pomenoval ako freeriding. Je to taká kombinácia dirtových a slopestylových trikov, skákania veľkých skokov na veľkom bicykli a celkovo prienik týchto vecí dokopy. Takže veľké skoky a do toho triky.
Najčastejšie ma ľudia môžu stretnúť v Brne, konkrétne v Bástr dirt parku. Máme tam dirty a pumptrack, takže tam trávim dosť času. Zároveň som posledný rok veľa pracoval aj na svojom súkromnom backyarde. Snažím sa tam byť trochu zašitý mimo ľudí a pracovať na veciach, ktoré by som potom rád niekde ukázal.
Ako vznikol nápad postaviť si vlastný backyard spot?
V určitej fáze som mal pocit, že spoty, ktoré sú bežne dostupné alebo verejné, mi už na tréning vecí, ktoré som chcel jazdiť, začínajú byť malé. Bolo to možno rok a pol alebo dva dozadu. Hovoril som si, že namiesto toho, aby som musel niekoľkokrát týždenne jazdiť napríklad do Kálnice na airbag alebo niekam za Prahu, bude lepšie postaviť si vlastný tréningový spot. Tak som sa rozhodol vybudovať miesto s veľkým airbagom a k tomu dirtjumpovú lajnu, aby som mohol trénovať v pokoji, nemusel brať až taký ohľad na ostatných a zároveň zbytočne necestoval ďaleko. Je to pre mňa splnenie jedného z najväčších snov. Od chvíle, keď som začal jazdiť, som si hovoril, že by bolo skvelé mať niečo také vlastné. Posledný rok sa mi na tom konečne darilo pracovať. Tým, že študujem a bývam v Brne, rodičov mám tiež z Brna a ten spot je do pol hodiny za mestom, je to ideálna vzdialenosť napríklad na poobednú session.
Venoval si sa aj pretekaniu. Čo zatiaľ považuješ za svoj najväčší úspech na bicykli?
Samozrejme dúfam, že tie najväčšie úspechy ešte prídu. Keď som predtým pretekal enduro, na českej scéne som sa v junioroch pohyboval napríklad okolo prvej päťky. Potom, keď som prešiel viac k freeridingu, by som ako zaujímavý míľnik spomenul rok 2024. V Innsbrucku sa išla posledná zastávka Crankworx a ja som si tam dal finále vo Whip-Offe. Dostal som sa do top desiatky a následne som na to nadviazal výhrou divokej karty vo Whip-Offe a pozvánkou na Swatch Nines v tom istom roku. To boli určite dôležité momenty.
„Vždy som sníval o tom, že budem len jazdiť na bicykli, občas niečo natáčať, občas pretekať — a ono sa to vlastne začína diať.“ — Andy Mitaš
Máš nejaký veľký bike dream alebo cieľ, ktorý by si chcel dosiahnuť?
Môj úplne najväčší cieľ asi nie je merateľný eventom alebo miestom. Najväčší goal je, aby ma to stále bavilo. Dospel som k tomu aj cez rôzne úrazy, vrátane tých väčších. Hovorím si, že by som to chcel robiť čo najdlhšie a zároveň tak, aby ma to stále napĺňalo. Ak by som mal spomenúť niečo merateľné alebo pozorovateľné, rád by som sa posúval smerom k freeridovým eventom v štýle Backyard Battle, Fest Series, Darkfest a podobne. Tento smer ma veľmi láka.
Hovoril si, že chceš jazdiť čo najdlhšie. Robíš niečo mimo bike, aby telo vydržalo?
Povedal by som, že najväčší kľúč je silový tréning mimo bicykla. Mať telo pripravené na nárazy a pády. Byť aspoň trochu obalený svalmi, ktoré v určitých chvíľach fungujú skoro ako chrániče. Snažím sa tráviť na bicykli čo najviac času. Pohybujem sa medzi viacerými disciplínami — od dirtového bicykla cez freeridový bike, občas vytiahnem enduro alebo BMX, na ktorom som vlastne začínal. Je potrebné tráviť na tom veľa času, aby si človek zvykol na všetky bicykle. No neoddeliteľnou súčasťou je minimálne raz týždenne ťažší silový tréning, aby bolo telo pripravené.
Povedz nám viac o projekte Bike Destinations.
Bike Destinations je projekt nás troch kamarátov, ktorí sme sa stretli práve na Rychlebských stezkách. Sme to ja, Petr Gerenár a Eduard Bainar. Chalani jazdili na bicykli, ale zároveň sa venovali digitálnej tvorbe — natáčaniu a foteniu. Myšlienka bola taká, že by bolo fajn vytvoriť niečo, vďaka čomu by sme mohli viac objavovať svet mimo pretekov a eventov. Chceli sme sa pozrieť na rôzne miesta, priblížiť ich ostatným ľuďom a vytvoriť takú mapu toho, kam má zmysel vyraziť. Tak vznikol projekt Bike Destinations. Snažíme sa oslovovať hlavne európske bikeparky a v rámci spolupráce tam jazdiť, zažiť to, čo ponúkajú, a potom to odprezentovať divákom.
Na svojom osobnom YouTube máš aj vlastné bike edity. Riešiš ich tiež s nimi?
Áno, prevažne to riešim práve s Edom Bainarom. Sme dobrí kamaráti a ja mám jeho kameramanský a strihačský rukopis veľmi rád. Páči sa mi, ako nad tým premýšľa. Spoločne vznikli projekty ako The Frills alebo teraz Lucid, kde sme predstavovali nový dirtový rám od Meridy. V tomto si veľmi sedíme, rozumieme si a pre mňa aj pre neho je to ideálna kombinácia. Robiť niečo zaujímavé, ale zároveň tak, aby z toho nebol stres a stále to bola zábava.
Vidíš v prepojení videa a biku aj budúcnosť, ktorá by ťa mohla živiť?
Určite áno. A vlastne by som povedal, že sa to do určitej miery už deje. Je to jedna z vecí, o ktorých som vždy sníval. Hovoril som si, že by bolo skvelé len jazdiť na bicykli, občas niečo natočiť, občas pretekať a nejako by sa to vyriešilo. A viac-menej sa toto v mojom živote začína diať. Myslím si, že v dnešnej dobe je tvorba obsahu veľmi dôležitou súčasťou toho všetkého. Nejde len o to jazdiť na eventy alebo preteky, ale aj tvoriť zaujímavý obsah, aby bolo o človeku povedomie a aby mohol svetu niečo ponúknuť.
Kedy si sa stal súčasťou Horsefeathers teamu? A ako to zatiaľ vnímaš?
Naskočil som tento rok na jar a som nadšený. Mám pocit, že sa v Česku okolo Horsefeathers stretla veľmi zaujímavá skupina ľudí — od Vojtu Bláhu cez Vilibalda Vítka, Tomáša Zejdu a ďalších. Už len spojenie s týmito ľuďmi a s týmto teamom dáva človeku určitý kredit. A zatiaľ ma to celé fakt baví.
Máš už po pár mesiacoch testovania nejaké obľúbené Horsefeathers produkty?
Určite Reverb Loose v čiernej farbe. To je pre mňa na freestyle jazdenie úplne najlepšia vec a totálny game changer. Pri tomto type jazdenia vozím veľa chráničov a nemám rád, keď sú nohavice cez ne úplne upnuté. Reverb Loose sú vodoodpudivé, super pružné a majú voľnejší strih, takže ani nie je vidieť, že má človek pod nimi brnenie. Z toho som naozaj nadšený. Do bikeparku a na veľký bike ma zasa veľmi bavia čierne Stoker nohavice. Sú odolnejšie, sedia mi na ostrejšie jazdenie a celkovo mi dávajú zmysel práve na väčší bike a rýchlejšie lajny. Čo sa týka horných vrstiev, vo finále sa aj tak najlepšie cítim v bavlne. Baví ma tričko Altitude LS — za mňa super štýlový kúsok a bavlna, takže top. A potom aj Instinct, kde ma baví potlač, materiál a celkovo príjemný strih.
„Bicykel ma baví takým spôsobom, že som pokojne štyrikrát alebo päťkrát týždenne na biku, takže na ostatné aktivity už veľa času nezostáva.“ — Andy Mitaš
Čomu sa venuješ mimo bike? Na Instagrame som zahliadla aj snowboarding.
Snowboarding vlastne prišiel ešte pred množstvom tých bike vecí. Kedysi som pretekal v slopestyle na snowboarde. Možno práve tam sa rozvíjala radosť a vášeň pre skákanie a točenie sa všetkými možnými smermi. Keď nejazdím na bicykli, občas sa k snowboardu vrátim, ale väčšinou je to len párkrát za sezónu. Bike ma stále baví takým spôsobom, že som pokojne štyrikrát alebo päťkrát týždenne na bicykli, takže na ostatné aktivity už veľa času nezostáva. Takže je to hlavne silový tréning, bike a v zime občas snowboarding. A ešte som začal hrať brniansku hobby hokejovú ligu. V rámci zimnej prípravy mi to príde ako skvelá vec. Po zime človek naskočí na bike a fyzicky sa cíti možno ešte lepšie ako predtým.
Kde ťa môžu ľudia počas sezóny stretnúť?
Určite budem v Leogangu na Whip-Offe v rámci výročia založenia bikeparku. Je tam invitational Whip-Off pretek, takže tam určite budem. Malo by to byť na konci júla. Potom ma čaká Shredfest v Poľsku v Złotom Groni, niekedy okolo druhého augustového víkendu. Tam by mal byť tiež Whip-Off a nejaký dirt jump / slopestyle formát. A medzi tým možno Backyard Battle u Clemensa Kaudelu. To sa ešte uvidí, ako to dopadne.
