Girlsquad trip na Bali

Destináciou nášho letného Girlsquad tripu bolo Bali. Indonézsky ostrov nachádzajúci sa na opačnej pologuli Zeme, vzdialený asi 20 hodín letu a zhruba štyri až desať palubných mini vínnych fliaš. A prečo sme tam vlastne išli? „Na Bali sme prišli na Girlsquad trip, užiť si prírodu, oceán, vlny, opice a všetko medzi tým. Tak sa poďte s nami pozrieť na to, ako tam bolo.“

Adri sa ochladzuje v bazéne.

„Kateř, schlaď sa aj ty!“

Najlepšie kari s ryžou aké sme kedy mali. A samozrejme pivo.

Hneď po príchode na ostrov bohov sme šli preskúmať okolie. Oddychovať po dlhom lete sa bude neskôr. Ubytovali sme sa v krásnych bambusových chatkách v Riviera house v dedine Canggu. Požičali sme si skútre a vyštartovali do bláznivého víru rušných balijských ulíc. Boli sme si obzrieť pláž, zbierali sme mušle a chaluhy, urobili sme si obhliadku surf spotov, prevetrali sme skaty, dali si najlepšie kari s ryžou v našom živote a zakončili sme to pivom na párty, kde vystupoval balijský Elvis Presley.

Vysvietený znak Shaka v Riviera house.

Kokosy, mačety a polievky v sáčku

Ďalší deň skoro ráno sme si do vakov zbalili veci na dva dni. Mali sme v pláne dostať sa do dediny, odkiaľ sa dá vyjsť na najvyššiu sopku na ostrove, a po ceste si pozrieť ryžové terasy. Na raňajky sme sa zastavili na miestnom trhu. Mali sme chuť na čerstvé kokosy. Na plastovej stoličke v rohu sedela mladá útla Balijčanka. Vedľa nej stála polica plná veľkých zelených kokosov. Keď sme ju o ne poprosili, vzala do ruky obrovskú ostrú mačetu a pripravila nám ich. Chvíľu sme sa modlili za jej prsty, ale bolo vidno, že je v tom profesionál. Kokosy boli vynikajúce.

Asi tak v polovici cesty Kateř zistila, že na chrbte vlastne nemá svoj ruksak s vecami na dva dni. Zabudla ho. A tak sme zastavili na ďalšom lokálnom trhu, kde si kúpila nohavice (na výstup na sopku) a zubnú kefku. Na obed sme si na tom istom trhu dali polievku, ktorú nám naservírovali do plastového sáčku. Boli sme tam jediní nebalijci. Na chvíľu sme mali možnosť nahliadnuť do lokálneho života domácich.

Ďalšou zastávkou boli, už spomínané, ryžové terasy. Atrakcie typu mega hojdačky a instagramové srdcia z bambusov, na ktorých sa dá fotiť sme vynechali. Poprechádzali sme sa tam, dali si pravú balijskú kávu a pokračovali sme v ceste. Do dediny, ktorá je východiskovým bodom k výstupu na sopku, sme dorazili až za tmy.

Na miestnych trhoch nájdete najmilších lokálov.

Dievča s mačetou. Kokos dokázala pripraviť za pár sekúnd.

Známy rybí trh. Obrovský výber. Prenikavý zápach.

Ryžové terasy. „Aha a tam si pôjdeme dať balijskú kávu!“

Na Bali sa jazdí všade na skútroch.

Prechádzka po ryžových poliach.

„Čo to jeme?“

Východ slnka na Mount Batur

Budík nám zazvonil o tretej ráno. Mali sme naplánovaný nočný výstup na najvyššiu balijskú sopku Mount Batur. Ešte rozospaté sme nasadli na skútre a odviezli sa na miesto, kde sme sa mali stretnúť s našim guideom, ktorý nás povedie na sopku. Bez neho sa tam totiž nesmie ísť. Pár prísnych sopečných „sbskárov“ to naozaj na začiatku výstupu kontrolovalo.

Na dohodnutom mieste nás najskôr privítala pohostinná pani koordinátorka s domácimi koláčmi a horúcou kávou, ktorá o pol štvrtej ráno padla vhod. Predstavila nám nášho guida. Bol ním mladý Balijčan, ktorý nevedel po anglicky, a tak sme si po ceste veľmi nepokecali. Rozdal nám baterky a šlo sa. Cesta na sopku viedla najskôr cez les, a potom serpentínami hore po prašnej ceste. Čo nás zarazilo bolo, že niektorí turisti sa na tú sopku nechali vyvážať motorkami, ktoré kľučkovali pomedzi nás a prášili nám piesok do tvárí. Na vrchol sopky sme sa stihli vyštverať ešte pred východom slnka. Tam nám náš guide rozdal sendviče obložené banánmi a vajce na tvrdo. Našli sme si miesto s dobrým výhľadom a vychutnali si príchod nového dňa na aktívnej sopke Mount Batur.

Vítanie nového dňa na sopke Mount Batur.

Káva a domáce koláče o pol štvrtej ráno pred výstupom na sopku.

Keď zaúčinkujú endorfíny.

Surfovanie

O Bali sa hovorí, že je to surfový raj. A tak sme to museli ísť vyskúšať na vlastnej koži. Dorazili sme na pláž Batu Bolong. U vysmiatych lokálov sme si požičali surfy. Vlny boli menšie a tak voľba padla na longboardy. Dopádlovali sme na line-up (miesto kde sa lámu vlny), kde už bolo plno ľudí. Aj napriek tomu sa nám podarilo pochytať si zopár pekných vĺn. Longboardy sa ukázali ako naozaj dobrá voľba. Vlnky boli menšie, ale zato boli ľahko chytateľné a krásne dlhé. Dalo sa na nich odviezť takmer až na breh. Medzi surfermi vládla veľmi priateľská atmosféra, všetci sa usmievali a užívali si oceán.

Renke a Kateř sa dokonca podarilo dať si jednu párty vlnu. Chytili sa za ruky a zjazdili ju spolu. Podľa predpovede mali vlny vydržať len do dvanástej. A tak aj bolo. S príchodom obeda sa oceán pomaly zmenil na veľký plavecký bazén. Vlny sa odmlčali. Nikomu sa však z vody nechcelo. Márne sme dúfali a čakali, že sa na horizonte objaví ešte jedna. Ale neobjavila sa. A tak sme vrátili surfy, a išli sme sa najesť do lokálnej reštaurácie, ktorá sa tam nazýva warung. Vyzerá to ako v bufete, kde máte za sklom povykladané rôzne jedlá od ryže cez mäso až po zeleninu, vy si vyberáte čo chcete a milá pani za pultom vám to naberá na tanier alebo do papiera. Podľa toho či to chcete jesť tam, alebo so sebou.

Surfovanie na betóne.

Balijská architektúra vyzerá so západom slnka magicky.

Kateř do Opičieho lesa zapadla.

Monkey forest

Ďalší deň sme mali v pláne navštíviť Monkey forest. Miesto, kde žijú opice, ktoré sú zdomácnené a zvyknuté na ľudí natoľko, že na vás kľudne vylezú a budú sa dožadovať jedla. Na miestnom trhu sme si zadovážili poriadny trs banánov a takto pripravené sme sa vydali do opičieho lesa. Netrvalo dlho, kým nás obkľúčila prvá skupinka zvedavých a hladných opíc. Stačilo, že videli že máme banány a už sa nám štverali na ramená, kde sa usadili a pohodlne si vychutnávali ovocie. Každá takáto svorka mala zákonite svojho vodcu. Najväčšieho a najprísnejšie vyzerajúceho opičiaka. Tvár mu zvyčajne lemovali už sivé fúzy. Bol mohutný a vzbudzoval rešpekt. Väčšinou, keď sme chceli banánom ponúknuť nejakú malú milú opičku, privalil sa pán generál a všetko zhabal sám pre seba. Miestami to bolo naozaj kto z koho.

Keď nám došli banány, šli sme ešte preskúmať odľahlejšie časti Monkey forestu. Našli sme rieku obklopenú obrovskými palmami a množstvom zelene, kde sme sa cítili ako v amazonskom pralese. Objavili sme dokonca aj tri pramene vyvierajúce zo skaly, z ktorých tiekla svätá voda symbolizujúca troch najväčších hinduistických bohov Brahmu, Višnu a Šivu.

Keď nemáš banán, daj aspoň náramok!

Pusu?

Adri s novým parťákom.

Chrám v Opičom lese.

Bez poriadneho trsu bánánov sa do Opičieho lesa nechodí.

Vodopád Nungnung

Kvôli výletu k vodopádu Nungnung sme si ráno museli privstať. Chceli sme sa k nemu dostať ešte pred tým, ako tam húfne začnú chodiť ďalší ľudia. Od miesta kde sme zaparkovali, k vodopádu viedlo viac než tristo schodov. Celkom rozcvička na ráno. A to sme ich schádzali ešte tým jednoduchším smerom. Nadol. Ale stálo to zato. Vodopád Nungnung bol veľkolepý. Navyše tam tak skoro ráno ešte nikto nebol a tak sme ho mali celý len pre seba. Neváhali sme, a naskákali do jazierka pod ním. Vodopád Nungnung má na výšku okolo 50 metrov, a voda dopadajúca do jazera robila rámus ako začínajúca heavy metalová kapela v garáži. Ale voda mala príjemnú teplotu. Postupne sa to tam začínalo plniť ľuďmi. Dali sme si ešte krátku obhliadku po okolí a pomaly sme zahájili výstup smerom nahor. Po vyše tristo schodoch. Opakovali sme si, že z toho budeme mať aspoň krajšie zadky do plaviek.

Vodopád NungNung bol neuveriteľný!

„Aha a tam sú tie schody po ktorých budeme šlapať naspäť.“

Osvieženie.

Skatovanie na Bali

Ďalší deň sme sa rozhodli, že si obídeme všetky skate spoty v okolí. Dopočuli sme sa o pump tracku, U-rampe na záhrade jedného podniku a o pekných, nie veľmi rušných cestách, ktoré vedú pomedzi dediny.

Ako prvý sme si so zoznamu šli vyškrtnúť pump track. Opäť sme mali šťastie a bol úplne prázdny. Bol to betónový raj. Celkom sme sa tam vybláznili, no potom nás odtiaľ vyhnala neznesiteľná horúčava, ktorá prišla s poludním. Tak sme zamierili na tú U-rampu. Ani jedna z nás nie je nejako extra schopná jazdiť U-rampy, ale skúšali sme to a bola to hlavne sranda.

Nakoniec sme sa chceli ísť ešte niekam povoziť. Len tak po cestách. Sadli sme na skútre a šli sme hľadať tie prázdne nefrekventované ulice. Nevedeli sme kde presne ich máme hľadať. Vedeli sme len smer a ostatok sme nechali na šťastie. Cielene sme blúdili asi pol hodiny, kým sme prišli k nejakej krásnej balijskej stavbe, ktorá vyzerala ako nejaká vstupná brána. Zaparkovali sme pri nej skútre a ďalej pokračovali na skateoch. Našli sme parádnu betónovú cestu, ktorá nás doviedla až k oceánu. Po ceste sme stretli len zopár lokálov, ktorí sa na nás doširoka usmievali a dávali nám high-five.

Klebetenie medzi skatovaním.

Dievčatá jazdia tiež. A v šatách.

High-five!

Bintangy a surferi

Plán na náš posledný deň na Bali bol jasný. Vychutnať si pivko na nejakom peknom mieste s výhľadom. Dostali sme tip na útes nad oceánom, odkiaľ je super výhľad na západ slnka plus na surf spot, kde chodia surfovať dobrí surferi. Odviezli sme sa tam, ale privítala nás drevená závora so zámkom. Nie však príliš vysoká na to, aby sa nedala preliezť. Dlho sme neuvažovali. Navôkol nebol nikto, kto by na nás za to nakričal. Vyštverali sme sa až na okraj útesu, odkiaľ sme mali skvelý výhľad na oceán, kde pár ľudí jazdilo bezchybné vlny. Otvorili sme si Bintangy (balijská značka piva) a vychutnávali sme si výhľad až kým slnko nezapadlo za horizontom.

Trochu rebélie nikdy neuškodí.

Západ slnka s výhľadom na oceán a pivo.

Na ďalší deň ráno nás čakalo už len balenie sa a odchod na letisko. Zbehlo to rýchlo. Bali sme si však naplno užili, odchádzame s krásnymi spomienkami a fotkami a už teraz sa tešíme na ďalší GirlSquad trip!

@girlsquadrocks #girlsquadrocks

Girl Squad trip na Bali