Michal Kosík
Dan Bařák
Môžete sa na úvod v krátkosti predstaviť? Odkiaľ ste a čomu sa momentálne venujete?
Michal: Ja som Michal Kosík, som z Plzne a som freerider, takže sa momentálne zaoberám iba jazdením na bicykli.
Dan: A ja som Dan Bařák a.k.a Pahyl, som z Těrlicka pri Havířove, som mountain biker, jazdím hlavne downhill a freeride a podobné srandy s jednou nohou.
Ako dlho jazdíte na bicykli? A prečo práve downhill a freeride ? Aká cesta k tomu viedla, skúšali ste pred tým aj iné štýly?
Michal: Ja som celkovo skúšal všetky možné cyklistické disciplíny, ale táto vo mne najviac utkvela a napĺňa ma. Dnes sa už ani nepotrebujem s nikým pretekať, je to proste len o tom jazdení na bicykli.
Dan: Ja jazdím na bicykli okolo 15 rokov. Začínal som najskôr jazdiť dirt a street na malom BMX biku, potom som si pri streete dolámal členok a to mi v bikeovaní dalo tak na tri roky stopku. Potom som začal hľadať cestu ako to tomu členku uľahčiť, tak som prešiel na celoodpružený bicykel a začal som jazdiť downhill a freeride, na väčšom bicykli.
Michal si užíva kanadské panorámy
A tam oproti sa dá jazdiť tiež
Ako ste sa vy dvaja vôbec spoznali, dali dohromady a dohodli sa, že spolu pôjdete na bike trip do Kanady?
Michal: Najskôr sme sa navzájom registrovali z internetu, počuli sme o sebe, a myslím, že jednotlivo sme mali obaja rovnaký sen. Osobne sme sa prvýkrát stretli až skrz projekt od Nero drinks.
Dan: Spoznali sme sa vďaka projektu Nero - Podporujeme hrdinov a Michal ma oslovil s tým, že je súčasťou tohto projektu a je možné, že pôjde do Kanady, a že by bolo super keby sme tam vyrazili spolu. Povedal som mu, že je to perfektný nápad, poďme do toho. Takže tak nejak to vzniklo.
Takže ste sa v podstate predtým osobne nepoznali a rovno ste spolu vyrazili na trip. Sadli ste si?
Michal: Mal som z toho na začiatku trochu obavy, keďže sme nešli len my dvaja s Danom, išli s nami ešte ďalší traja ľudia, ale nakoniec to dopadlo úplne v pohode a myslím, že sme si všetci sadli.
Dan: Áno súhlasím.
S Honzom Málekom, ktorý vo Whistleri žije
Natáčanie
Jazerá a hory
Ako ste vlastne prišli k svojmu hendikepu? Čo sa stalo?
Michal: Ja som na vozíku už 16 rokov. Pri páde na bicykli som si zlomil hrudný stavec.
Dan: Ja som ako dieťa utiekol dedovi a vbehol som pod kolesá kombajnu, kde som prišiel o nohu. Mal som vtedy asi 2,5 roka. Postupne som začal jazdiť na bicykli, aby som dokázal byť rovnako rýchly ako moji kamaráti. To bola vlastne moja cesta k bicyklu, prirástol mi k srdcu, lebo bol mojou pomôckou ako sa rýchlejšie pohybovať.
Michal, ako dlho po úraze si sa rozhodol, že chceš opäť jazdiť na bicykli?
Michal: Začal som nad tým premýšľať už v nemocnici, celý čas som okolo seba mal silnú bikeovú komunitu a kamošov, ktorí ma podporovali, takže nebola iná cesta než vrátiť sa späť. Na bicykloch sme si všetci rovní a mizne tam môj hendikep.
Momentálne jazdíš na BPV – Bicykli pre vozíčkarov, ako dlho ste ho vyvíjali?
Michal: Od nákresu až po finálny výsledok to bolo 5 rokov. Strašne dlho som zháňal niekoho, kto by do jeho výstavby šiel a čírou náhodou sa objavili chalani so Zlína a dali sme to dokopy. Zatiaľ je to prototyp.
Michal na svojom BPV (bicykli pre vozíčkarov)
Venujete sa okrem bikeovania aj iným športom?
Michal: Ja som skúšal vozíčkarsky florbal, ale popravde kolektívne športy ma moc nebavia. Ale s kamošmi si zahrám takmer hocijaký šport, napríklad basketbal.
Dan: Ja som na tom podobne, mám rád šport, takže robím všetko možné. Badminton, plávanie a v zime jazdím na lyži. Minulý rok som začal hrať sledge hokej, čo ma celkom chytilo. Hrá sa to na sánkach, takže to je taká moja zimná aktivita.
Komunita bikerov je vo Whistleri naozaj obrovská
Michal a Dan pri jazdení
Poďme teraz prejsť k vášmu bike tripu. Prečo práve Kanada? Vybrali ste si ju viac-menej kvôli bike parku vo Whistleri, alebo tam boli aj nejaké iné dôvody?
Michal: Bolo to tým, že sa k nám odtiaľ dostávali bikeové filmy s veľkými menami a jazdcami a my sme tie spoty chceli naživo vidieť a pojazdiť si ich.
Dan: Whistler bola cieľová destinácia, obaja sme to hltali z bikových videí. Whistler je vlastne taká mekka mountain bikingu. Takže voľba bola jasná. Plusom bola tiež kanadská príroda o ktorej sme vedeli, že je krásna, ale dokonca predčila naše očakávania.
Bol bike park vo Whistleri pripravený na adaptívnych jazdcov? Stretli ste sa tam s nejakými obmedzeniami alebo práve naopak?
Michal: Mali sme len jeden konflikt, kedy ma s buginou nechceli vziať gondolou na vrchol, aj napriek tomu, že vedľa bola iná lanovka, ktorou nás normálne brali. To bola asi jediná taká vec. Inak na nás boli pripravení, bike park bol obrovský a široký.
Dan: Ja som bol úplne v pohode. Mali tam vymakané držiaky na lanovke, takže to bol prvý bike park kde som si dole bicykel dokázal sám nasadiť na lanovku a hore si ho sám vyložiť ako všetci ostatní. Takže konečne kvôli mne nemuseli zastavovať lanovku (smiech).
Michal: Ale kvôli mne áno, haha.
Traily boli dostatočne široké aj pre Michala na štvorkolke
Neskutočná kanadská príroda
Čarovné západy slnka
Žeby večera?
V dokumente spomínate, že ste bývali v prírode, v kempe. Boli ste tam celé tri týždne alebo len určitú časť tripu?
Michal: Okrem posledných štyroch dní sme boli celý čas v kempe. Mali nás tam za exotov, väčšina ľudí tam spala maximálne jednu alebo dve noci a my sme tam kempovali tri týždne.
Najšialenejšia vec, ktorá sa vám stala na tripe?
Michal: Najšialenejšia vec bol ten Danov train gap, ktorý tam na záver skočil. Ďalej to bol asi medveď, ktorého sme stretli na vzdialenosť piatich metrov, to sa úplne nestáva každý deň.
Dan: Pre mňa bol celý ten trip šialený. Letieť tam, spoznať kopu dobrých ľudí, byť v tej krásnej prírode. Celé to malo také špecifické kúzlo. Skočiť si ten train gap bolo mojim snom. Videl som to na fotkách a videách a hovoril som si, že by som sa tam išiel raz pozrieť a zrazu som tam pred ním stál a podarilo sa mi ho skočiť. To bolo super.
Návšteva pri kempovaní
Obhliadka okolia
Mal si to naplánované dopredu, alebo to bolo spontánne rozhodnutie?
Dan: O tom train gape som vedel a zistil som si dopredu kde je a ako sa dá k nemu dostať, ale držal som to v tajnosti, nikomu som o tom nehovoril. Nechcel som vyzerať trápne keby som to nakoniec nedal (smiech).
Ale nakoniec si ho dal. Bolo to na prvý pokus?
Dan: Áno, bolo to na prvý pokus. Pri dopade som si potom odlomil kus z pedálu o nejaký konár, ktorý tam trčal, takže som to už ani nemohol ísť znova. Náhradný pedál som si nezobral.
Train gap
Mali ste okrem jazdenia čas aj na iné aktivity?
Michal: Precestovali sme okolie Whistleru, stretli sme tam veľkú komunitu českých bikerov, takže o zábavu bolo postarané.
Aká veľká je tam tá česko-slovenská bikerska komunita?
Michal: Údajne až 1000 alebo 1500 ľudí.
Celá crew
Kamoši
Tom Pro, ktorý žije v Kanade dlhé roky
Plánujete sa do Kanady ešte vrátiť alebo ste si to už pomyselne vyškrtli zo zoznamu a pokukávate po inej krajine, iných bike parkoch a trailoch, ktoré by ste chceli zdolať?
Michal: Je toho ešte veľa čo by som chcel dať, ale väčšina je tu v Európe, takže to nebude taký problém. Ale určite sa ešte chcem vrátiť do Kanady. Spoznali sme tam len malú časť toho, čo sa tam dá jazdiť.
Dan: Za tie tri týždne sme nestihli pojazdiť ani len celý ten bike park, takže sa tam určite chcem ešte vrátiť.
Máte nejaké ďalšie sny, čo sa týka bikovania, ktoré by ste si chceli splniť?
Michal: Ja som ešte nevstrebal ani tento, takže na plánovanie ďalšieho je ešte asi čas.
Dan: Tých snov o bikovaní mám veľa a ďalšie stále pribúdajú, napríklad taký Nový Zéland, tam by som si chcel zajazdiť.
Michal reže zatáčky na dvoch kolesách
Ozývajú sa vám po tomto dokumente ľudia, či už s nejakým hendikepom alebo bez, že ste pre nich inšpiráciou, prípadne si od vás pýtajú nejaké rady a podobne?
Michal: Áno, už som sa s tým stretol. Vedieť, že niekoho inšpirujem je veľmi príjemné. Už pred výletom sme napríklad riešili buginu pre chlapca na vozíku, ktorý chcel skúsiť jazdiť.
Dan: Už pred dokumentom som bol v kontakte s pár ľuďmi, ktorí mali nejaký úraz a písali mi, že som pre nich motiváciou a bol som veľmi rád, že môžem niekoho motivovať a posilniť v tom, aby bojovali ďalej. Po dokumente mi písali ďalší ľudia, s rovnakým hendikepom, ktorí jazdia na bicykloch a pýtali si ohľadom toho nejaké rady. Mám z toho naozaj dobrý pocit, keď môžem niekomu takto pomôcť.
Aký je kľúč k tomu, že si dokážete život užívať naďalej aj s hendikepom. Čo je vašou najväčšou motiváciou?
Michal: Ja už som takto nastavený. Na vozíku som už fakt dlho a na nejaké ľutovanie sa nie je čas. Dostal som druhú šancu byť tu, tak si to užívam naplno.
Dan: Beriem to rovnako. Bicykel je pre mňa životným štýlom a snažím sa mu všetko prispôsobovať. Drží ma v kontakte s komunitou, prírodou a to je mojou najväčšou motiváciou.
Obaja ste nepochybne veľkou inšpiráciou pre mnoho ľudí. Je niečo, čo by ste im chceli odkázať na záver?
Michal: Asi len, že: choďte si za svojim!
Dan: Ničoho sa nebojte, choďte si za svojimi snami, snažte sa tomu všetko prispôsobiť a adaptujte sa na to, aby ste to dokázali. Nie je skoro nič, čo by človek chcel a nakoniec to nedosiahol.
High-five!
Ďakujem za rozhovor a nech vám to aj naďalej jazdí!
