Sme radi, že ti s nadchádzajúcou sezónou môžeme predstaviť aj najnovšiu posilu nášho bike tímu. Je ňou Vojta Bláha, rodák z Prahy, ktorý momentálne svojim domovom nazýva severné Čechy. Tento 24-ročný enduro rider, ktorý sa už v mladom veku vyšvihol na stupeň víťazov na svetovom pohári v kategórii junior má na svojom konte aj titul majstra Českej republiky v enduro, víťazstvo Českej enduro série a mnoho ďalších. Vojta to má vo svojej bike kariére skvele našliapnuté a my sa už teraz nevieme dočkať, čo mu prinesie táto sezóna. Zatiaľ sa o ňom môžeš dozvedieť viac v nasledujúcom Welcome rozhovore!
Môžeš sa nám na začiatok predstaviť?
Volám sa Vojta Bláha, mám 24 rokov, narodil som sa v Prahe, ale aktuálne žijem na severe Čiech pri Liberci. Vyštudoval som Učiteľstvo telesnej výchovy a angličtiny na Technickej univerzite v Liberci a momentálne sa profesionálne venujem bikingu. K biku som sa dostal zhruba pred 10. rokmi, keď som mal 14 rokov.
Je nejaká disciplína, ktorej si sa venoval pred tým, než si začal jazdiť enduro? A prečo voľba padla práve na túto bike disciplínu?
Nemám v biku takú typickú cestu ako väčšina riderov, ktorí prišli z downhillu alebo z bikrossu. Pred endurom som nebikoval, venoval som sa lezeniu. Keď sme sa presťahovali na sever Čiech, začal som jazdiť na biku, a rovno enduro. Akonáhle som počul o enduro súťažiach, šiel som do toho a chytilo ma to. Takže nemám žiadnu bike históriu v iných disciplínach. Som od začiatku čistokrvný enduro rider.
Spomínal si, že to prostredie kam si sa presťahoval tomu dosť dopomohlo. Máš za barákom nejaké fajn traily alebo kde najčastejšie trénuješ?
Začínal som na turistických cestách, ktorých je v Lužických horách dosť. Ako sa biková scéna v okolí začala rozrastať, začali sa stavať aj nové traily a čím ďalej, tým tu bolo viac a viac možností kde jazdiť. Teraz to tu trailami len tak rozkvetá.
Poďme sa pozrieť na tvoje úspechy, ktorých nemáš málo. Na domácej scéne si v roku 2022 získal titul majstra ČR v endure a minulý rok si vyhral Českú enduro sériu. Ktorý z tvojich úspechov pre teba znamená najviac a prečo?
Majstrovstvá Českej republiky v endure si obzvlášť cením, keďže sa konali na mojej obľúbenej trati a všetko klaplo tak, ako malo. Bolo to skvelé. Napriek tomu, domáce súťaže ma až tak neoslovujú, viac ma lákajú medzinárodné výzvy. Pre mňa bol obzvlášť cenný napríklad závod Trans Madeira, kde som skončil na piatej pozícii, a samozrejme svetový pohár, kde som sa umiestnil na druhom mieste v juniorskej kategórii. Hoci to bolo medzi juniormi, stáť na pódiu svetového pohára má pre mňa väčšiu hodnotu než akýkoľvek úspech na domácej scéne.

Ako vnímaš rozdiely medzi českými a svetovými pohármi?
Musím povedať, že v minulosti bol medzi českými a svetovými pohármi výrazný rozdiel. Svetové poháre boli výrazne náročnejšie, či už fyzicky, alebo z hľadiska technickej obtiažnosti trás. Častokrát bolo náročné tú súťaž len dokončiť. V súčasnosti sa však tento rozdiel zmenšuje. Svetové poháre sa adaptovali na lepšiu dostupnosť, čím došlo k ich zjednodušeniu. Na druhej strane, české súťaže zvyšujú svoju úroveň, aby sa priblížili medzinárodným štandardom. Začínajú byť náročné, sú to čistorkvné súťaže, kde je potrebná dobrá fyzička a skills, a v tomto rozmere mi to začína sedieť.
Máš pocit, že vďaka účasti na medzinárodných súťažiach dosahuješ lepšie výsledky aj na domácej pôde?
Určite áno. Vplyv je zreteľný nielen v technických zručnostiach a rýchlosti, ale aj v mentálnej odolnosti. Po skúsenostiach z medzinárodných súťaží sa na domáce závody pozerám s väčším pokojom, nie som taký nervózny a dokážem si to viac užiť, čo sa pozitívne prejavuje na mojich výkonoch. Súťaženie s najlepšími jazdcami sveta ma posilní a keď sa potom vrátim do „českého rybníčka“, vnímam to všetko s väčšou pohodou. Navyše, technické a rýchlostné zlepšenie získané na medzinárodnej scéne je obrovským prínosom aj na domácich súťažiach.
Ako riešiš finančnú stránku cestovania na svetové poháre?
Na začiatku mi veľmi pomohli rodičia, ktorí ma finančne podporovali, za čo som im hrozne vďačný. Postupne sa mi podarilo nadviazať spolupráce so sponzormi, vďaka ktorým sa mi darí zarobiť dostatok na pokrytie nákladov spojených s cestovaním aj osobnými výdavkami. Hoci nejde o obrovské sumy, vystačím si. Vďaka tomu môžem žiť život, ktorý milujem, cestovať a venovať sa bikingu naplno, hoci si z toho asi neodložím na dôchodok. Biking v tomto zatiaľ nie je na úrovni tenisu alebo futbalu, kde sa točia veľké peniaze.
Máš celkom našliapnuté aj sociálne siete, na ktorých si dosť aktívny, riešiš si ich ty sám? Myslíš si, že sa biking začína uberať smerom, kde sa viac uprednostňuje tvorba obsahu na sociálne siete než samotné súťažné výsledky?
V bikingu je čoraz viac vidieť posun smerom k dôležitosti obsahu na sociálnych sieťach. Mnohí bike influenceri a youtuberi, ktorí sa živia vytváraním obsahu, ukazujú, že tento trend nabral na sile. Pre mňa je tvorba obsahu doplnkom k súťaženiu, pričom sa snažím dosahovať vysokú úroveň v oboch smeroch. Tvorba obsahu mi umožňuje reagovať na požiadavky partnerov, ale zároveň ma to baví. Mojím cieľom je byť nielen skvelým jazdcom, ale aj tvoriť kvalitný obsah, ktorý verne odráža moju realitu. Vo väčšine prípadov si obsah tvorím sám, s občasnou pomocou priateľky pri fotografovaní a natáčaní. Moje spolupráce sú často zamerané práve na content, čo v súčasnosti prevažuje nad potrebou víťazstiev v súťažiach. Avšak považujem za dôležité, aby som najprv preukázal svoje schopnosti v reálnom svete a až potom ich prezentoval vo videách a fotkách.

Ako prebieha tvoj tréningový proces?
Na začiatku som mal viacero trénerov. Pri endure to bolo komplikovanejšie, pretože neexistovala jasná metóda tréningu pre tento šport. Trénoval som tak s trénermi zameranými na zjazd, ako aj s trénermi cross-country cyklistiky. Postupne som si začal tvoriť svoj vlastný tréningový plán, lebo enduro vyžaduje výbornú vytrvalosť, dobrú fyzickú kondíciu a technickú zručnosť. Teraz sa spolieham viac na svoj pocit a snažím sa o celostný prístup: od vytrvalostného tréningu, cez posilňovanie, tréning rýchlosti, až po samotnú jazdu na bicykli. Cieľom je čo najlepšie sa pripraviť, ale zároveň si to užívať, pretože radosť z jazdy je pre mňa kľúčová. Prešiel som si obdobiami tvrdej driny bez viditeľných výsledkov, ale keď som začal tréning brať s väčším nadhľadom a nadšením, výsledky sa dostavili. Snažím sa v tom nájsť rovnováhu, aby ma to nedoviedlo k vyhoreniu alebo vyčerpaniu.
Jasné, mindset zohráva veľkú úlohu, máš na to nejaké grify?
Zvyčajne sa do toho dostávam v priebehu sezóny. Väčšinou mám slabší začiatok, kedy si napríklad veľmi neverím, ale ako sezóna postupuje a začnú prichádzať výsledky, moja sebadôvera rastie. Začnem veriť vo svoje schopnosti a ak sa k tomu pridajú aj nejaké víťazstvá, nakopne ma to k ešte lepším výkonom. Túto sezónu sa snažím začať aktívnejšie už od začiatku, zúčastniť sa menej dôležitých súťaží, aby som sa do toho začal dostávať. Nie som prirodzene veľmi dravý typ, možno preto, že som sa nikdy nevenoval bicrosu alebo podobným disciplínam s viacerými ľuďmi na trati. Pre mňa je dôležité si súťaživý duch pravidelne pripomínať a postupne sa doň dostávať.
Aké máš plány na túto sezónu?
Budúci týždeň sa koná prvá súťaž - Blinduro Zima, ktorú beriem ako takú rozohrievaciu súťaž, a potom to pre mňa začína naplno až v apríli. Určite plánujem ísť na všetky svetové poháre, pokúsim sa tiež zúčastniť na českých súťažiach, Českej enduro sérii plus Blinduro. Potom do toho plánujem zaradiť aj nejakú exotickú destináciu, keďže svetový pohár sa tento rok dosť stiahol do Európy a ja by som si chcel zajazdiť nejakú súťaž aj mimo Európu. Ale to ešte nemám úplne premyslené, chcel by som tam pridať nejakú zaujímavejšiu destináciu, z ktorej by vznikol nejaký pútavý content.
Máš nejaký dream contest alebo vysnívanú destináciu, kde by si si chcel zajazdiť? Možno niečo ako Leaderove Kilimandžáro alebo Gaspiho sopky?
Expedície ma veľmi lákajú, bavia ma a obdivujem ľudí, ktorí sú schopní takéto dobrodružstvo naplánovať a uskutočniť. Zatiaľ sa však viac orientujem na súťaže, keďže nie som úplný freerider. Pokiaľ ide o konkrétne miesta, Whistler v Kanade je pre mňa vrcholom bikingu. Už som tam mal možnosť jazdiť, bol to môj sen, a v skutočnosti to bolo ešte lepšie, než som si predstavoval, takže sa tam určite chcem vrátiť. Je to skvelé miesto. Ďalej ma láka Južná Amerika, konkrétne Chile, kde som mal možnosť jazdiť v Andách. Rád by som sa tam vrátil, pretože to, čo som tam zažil a preskúmal počas súťaže, predstavuje len malú časť toho, čo sa tam dá jazdiť.


INŠPIRUJ SA VOJTOVÝM SETUPOM
- Rám - Actofive P-TRAIN S2
- Vidlica - DVO Onyx 38 170mm (67psi + 2 volume spacers)
- Tlmič - DVO Topaz gen3 (178psi + 3 volume spacers)
- Rafiky - WTB CZR 32 hole 29”
- Náboje - Qvist hubs
- Kľuky - Actofive SignatureX 165mm
- Plášte - WTB Vigilante 2,5 / Judge 2,4 (1,2bar / 1,75bar)
- Gripy - WTB Burr
- Riadidlá - Thomson 35mm carbon
- Predstavec - Thomson Elite X4 35mm
- Pedále - Shimano XT
- Brzdy - Shimano XTR levers / Magura MT Trail 4 piston calipers
- Radenie - Sram Eagle X0
- Bike bunda Peyton - Jednoduchá nepremokavá bunda, skvelá na celodenné jazdenie aj za najväčšieho dažďa. Najlepšia vychytávka je pre mňa veľká kapucňa, ktorá padne aj na prilbu.
- Technická košeľa Dough - Flanelka na jazdenie, ktorú si môžem vziať aj na každodenné nosenie mimo bike. Má odolný materiál a dýcha.
- Mikina Sherman II - Vychytaná zimná mikina, ktorá sa mi osvedčila v chladnejšom počasí aj na biku. Veľmi ma baví zabudovaný nákrčník a všeobecne funkčnosť mikiny.
- Patriot goggles - Príjemne ma prekvapili tieto zjazdové okuliare. Dobré sklo aj funkcie za dažďa z nich robia skvelý doplnok na gravity jazdenie. (Pozn. aktuálne sú vypredané).
SLEDUJ VOJTU NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH
Čo by si na záver odkázal začínajúcim alebo progresujúcim enduro riderom?
Podľa mňa je kľúčové tráviť na bicykli veľa času. Ľudia sa ma často pýtajú, ako dosiahnuť to či ono, ja som si všetko osvojil tým, že som každý deň po škole jazdil až do tmy. Existujú určité techniky jazdy na bicykli, ale je to veľmi individuálne. Niekedy nemusíte mať dokonalú techniku na to, aby ste boli výborní jazdci. Myslím si, že pravidelný tréning a snaženie môžu dostať k úspechu každého, kto má vážny záujem. Kľúčom je jednoducho veľa jazdiť. Ak vás to baví, snažte sa tráviť na bicykli čo najviac času a skúšať rôzne trate, pretože práve to vás posunie ďalej.
foto: Sven Martin, Patrik Procházka, Petr Milfait, Adéla Šafránková, Kike Abelleira